Tematický  monitoring  Finančníctvo

(skrátená  ukážka)

 

Obsah výberu

Ministerstvo financií SR

1. ĽS-HZDS CHCE PRESADIŤ TRINÁSTY DÔCHODOK [informácia]
(08.06.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 1,5 min.; VLKOVÁ Alžbeta)

2. VLÁDA SCHVÁLILA MODERNIZAČNÝ PROGRAM SLOVENSKO 21 [informácia]
(07.06.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠOGANIČOVÁ Lenka)

Verejné financie

3. HOSŤOM RELÁCIE SOBOTNÉ DIALÓGY BOL R. FICO [informácia]
(07.06.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Sobotné dialógy; 12.10; 50 min.; DOBŠINSKÝ Braňo)

Štátny rozpočet

4. SDKÚ-DS O BRATISLAVSKOM LETISKU [informácia]
(06.06.2008; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)

Daňová politika

5. PAUŠÁLNE NÁHRADY ZA POUŽÍVANIE VLASTNÉHO AUTA NA PODNIKANIE SA ZNÍŽILI [informácia]
(08.06.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; HALÁN Tomáš)

Colná politika

6. PAŠOVANIE: COLNÍCI OBJAVILI NOVÉ TRENDY [informácia]
(08.06.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; PETROVIČ Ján)

Finančný trh SR

7. Podielové fondy vlani veľa nezarobili [informácia]
(09.06.2008; Sme; s. 7; Onuferová Marianna)

8. AK BUDÚ RÁSŤ PLATY PRÍLIŠ RÝCHLO, TREBA ZAKROČIŤ. VARUJE GUVERNÉR NÁRODNEJ BANKY [informácia]
(08.06.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZGALINOVIČ Marek)

Európska únia

9. REAKCIE NA PORUCHU V SLOVINSKEJ JADROVEJ ELEKTRÁRNI A ROZHOVOR S V. SLUGEŇOM O VÝHĽADE SLOVENSKEJ JADROVEJ ENERGETIKY [informácia]
(05.06.2008; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 8 min.; KOPRENA Eva)

Euro

10. Banky budú kvôli euru otvorené aj 1. januára [informácia]
(09.06.2008; www.aktualne.sk; Ekonomika, 00:00, s. -; Onufer Andrej)

11. Fakty namiesto rozprávok o zavedení eura [informácia]
(07.06.2008; Pravda; s. 15; Ódor Ľudovít)

12. Šramko: Rokovania o konverznom kurze naďalej pokračujú [informácia]
(06.06.2008; www.eTrend.sk; s. -; SITA)

13. Kontroly na euro [informácia]
(05.06.2008; Reflex; č. 23, s. 18; Pečinková Ivana)

14. Rychle a zběsile do eurozóny [informácia]
(02.06.2008; Euro; č. 23, s. 16; Novotný Lukáš)

Eurofondy

15. BRUSEL ODMIETA UVOĽNIŤ EUROFONDY PRE VODÁRNE [informácia]
(08.06.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; GOLDÍROVÁ Renáta)

Medzinárodný menový fond

16. Rubeľ by sa mohol stať rezervnou menou [informácia]
(09.06.2008; Hospodárske noviny; s. 18; čtk, reuters)

Iné informácie

17. Nie som krstný otec Mečiara ani Slotu [informácia]
(09.06.2008; Hospodárske noviny; s. 6, 7; Vavro Peter, Ruttkayová Martina)

18. Kráľ Tatier [informácia]
(06.06.2008; Farmár; č. 6, s. 16-19; Ludvighová Soňa)

 

Texty

Ministerstvo financií SR

1. ĽS-HZDS CHCE PRESADIŤ TRINÁSTY DÔCHODOK

(08.06.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 1,5 min.; VLKOVÁ Alžbeta)

Anna BENKOVIČOVÁ, moderátorka:

"HZDS považuje vyplácanie vianočných príspevkov za nesystémové. Strana ich chce preto nahradiť trinástymi dôchodkami. Ministerstvo financií ich vyplácanie nevylúčilo. Myšlienke je naklonená aj opozícia. Ministerstvo práce spolu s ekonómami však majú výhrady."

Alžbeta VLKOVÁ, redaktorka:

"Vianočný príspevok vláda doteraz dôchodcom vyplácala vtedy, keď na neho v štátnom rozpočte našla peniaze. Urobila tak dva roky za sebou."

Jozef HALECKÝ (ĽS-HZDS), predseda Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie (telefonát):

"Trinásty dôchodok chceme zaviesť ako pravidelnú platbu každoročne pre dôchodcov a vychádzame z toho, že vianočný dôchodok je nesystémové riešenie."

A. VLKOVÁ:

"HZDS chce zmierniť finančnú záťaž dôchodcov po prechode na euro. Po rokovaní s koaličnými partnermi chce trinásty dôchodok dostať do legislatívnej podoby."

J. HALECKÝ:

"Odhadujeme, že minimálne ku koncu buď tohto volebného obdobia a bezpečne v ďalšom volebnom období."

Július BROCKA (KDH), poslanec NR SR:

"Ak by to bolo v legislatíve a v zákone riadne upravené, tak to je lepší prístup."

A. VLKOVÁ:

"Ministerstvo práce je síce ochotné diskutovať, no s výhradami."

Viera TOMANOVÁ (Smer-SD), ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny:

"Iba pre starobných dôchodcov a ja sa opýtam, a čo invalidní dôchodcovia, čo ostatní, ktorí majú dôchodky ako jediný zdroj príjmov?"

A. VLKOVÁ:

"Na trinásty dôchodok má byť podľa HZDS zo štátnej kasy vyčlenených tri až sedem miliárd korún."

Ján POČIATEK (Smer-SD), minister financií:

"Teoreticky by som to ani nevylučoval, že k nejakej teoretickej dohode môže dôjsť."

A. VLKOVÁ:

"Podľa ekonómov tak hrozí záťaž štátneho rozpočtu. Riešenie vidia v znížení sadzby DPH."

Richard ĎURANA, ekonomický analytik:

"Nižšia DPH by viedla k nižším cenám tovarov a k vyššej kvalite ponúkaných tovarov a služieb."

A. VLKOVÁ:

"To, či sa vyplácanie trinásteho dôchodku stane realitou, závisí podľa ministerstva financií od toho, v akej podobe bude schválený štátny rozpočet na budúci rok."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. VLÁDA SCHVÁLILA MODERNIZAČNÝ PROGRAM SLOVENSKO 21

(07.06.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠOGANIČOVÁ Lenka)

Ľubomír STRAKA, moderátor:

"Nezamestnanosť a nízka úroveň vedy či školstva - to sú podľa vlády najväčšie problémy súčasného Slovenska. Tento týždeň kabinet schválil modernizačný program Slovensko 21, ktorý problémy podrobne analyzuje a navrhuje aj ich riešenia."

Lenka ŠOGANIČOVÁ, redaktorka:

"Rok 2005 prichádza Minerva, o tri roky ju strieda program autorského dua ČAPLOVIČ - POČIATEK. Zmeny by mali byť najmä v školstve a vo výskume. Novinkou pre sociálne slabších bude zamestnanecký bonus, bezplatné škôlky, zjednodušiť by sa malo podnikanie, cieľom je znížiť aj nadspotrebu liekov."

Ján POČIATEK (Smer-SD), minister financií:

"Zakladá celkovú víziu, akým spôsobom chceme Slovensko modernizovať v najbližších rokoch."

Dušan ČAPLOVIČ (Smer-SD), podpredseda vlády:

"Teraz nás čaká práca vypracovanie akčných programov."

L. ŠOGANIČOVÁ:

"Poradca bývalého ministra financií, ktorý vytvoril program Minerva, tvrdí, že nových zmien je málo."

Martin BRUNCKO, tvorca projektu Minerva:

"Plne to kopíruje Minervu a hlavné strategické ciele a hlavné aj konkrétne úlohy."

L. ŠOGANIČOVÁ:

"Podľa analytika program prichádza v polčase vládnutia súčasnej koalície, čo môže skaziť realizáciu ambicióznych plánov."

Peter GOLIÁŠ, analytik INEKO:

"Myslím si, že je správne, že vláda sa snaží vytvoriť nejakú koncepciu, na základe ktorej chce pracovať. Problém je však ten, že tá koncepcia prichádza relatívne neskoro, a preto sa môže stať presne to isté, čo s Minervou, ktorá tiež bola schválená neskoro a nebol čas na jej realizáciu."

L. ŠOGANIČOVÁ:

"Vláda si tento týždeň schválila domáce úlohy. Na ich realizáciu má tri roky a zo štátneho rozpočtu viac ako 17 miliárd korún."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Verejné financie

3. HOSŤOM RELÁCIE SOBOTNÉ DIALÓGY BOL R. FICO

(07.06.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Sobotné dialógy; 12.10; 50 min.; DOBŠINSKÝ Braňo)

Premiér a predseda strany Smer - sociálna demokracia Robert FICO akcentoval stabilitu vlády i vládnej koalície, jej súdržnosť i schopnosť vnútornej komunikácie ako predzvesť jej pretrvania do konca volebného obdobia, zdôraznil v ponímaní strany Smer koncepciu hodnotového prostredia budovania sociálneho štátu, ale v atmosfére získania a udržania si potrebného vplyvu a adekvátnej moci i vo vzťahu k opozícii, no nevylúčil, ale ani nekonkretizoval po výmene na poste ministra zdravotníctva eventualitu ďalších zmien. Ako však uviedol, prácu Ivana VALENTOVIČA si vysoko váži najmä kvôli presadeniu zákona o obmedzení zisku súkromných zdravotných poisťovní. Nikdy by ho nebol odvolával, keby nešlo len o osobné dôvody samotného ministra, ubezpečil. Zároveň odmietol špekulácie o vplyve Pavla PAŠKU na chod ministerstva zdravotníctva. Vyzdvihol odborné i manažérske schopnosti nového ministra RAŠIHO, ktorého on ako premiér navrhol politickému orgánu strany aj kvôli tomu, že zastavil zadlžovanie Fakultnej nemocnice v Bratislave. Verí, že sa tak postupne stane v celom rezorte, navyše v atmosfére, keď sa otvára diskusia o zintenzívnení prílevu financií do rezortu, ak to umožní stav verejných financií. Venoval sa tiež problematike dôchodkového systému a deklaroval dôveru v prvý pilier, ktorý by po určitých úpravách bol základnou dlhodobou oporou systému. Priechodnosť nových návrhov zo strany ĽS-HZDS príliš nenaznačil, ale zopakoval ostrú kritiku druhého piliera, ktorý by mohol byť zrušený, keby doň nebolo pod vplyvom klamlivej reklamy dôchodkových správcovských spoločností nebolo vstúpilo enormné množstvo ľudí. Odporúčal občanom z neho vystúpiť, pokiaľ je systém do konca júna otvorený a v kontexte podobného hodnotenia zmienených subjektov poukázal aj na posledné vyjadrenia guvernéra NBS. Odmietol názory Miroslava JUREŇU na margo Slovenskej informačnej služby, ktoré údajne pramenia z toho, že menovaný nositeľ kritických pripomienok nevie zniesť fakt, že musel opustiť kreslo ministra. Ako premiér podčiarkol, garantuje, že SIS vykonáva len činnosti v súlade so zákonom a jej riaditeľ Jozef MAGALA má jeho plnú dôveru, napokon problematika SIS je en bloc vecou predsedu vlády. Nemyslí si, že boli v prípade nominácie vedenia SIS uzavreté príslušné dohody s ĽS-HZDS, no paralelne pripomenul, že Smer si dohody s koaličnými partnermi vždy váži a určité personálne otázky sa riešili i na úrovni Bezpečnostnej rady, ktorej je predsedom.

Osobitne sa R. FICO venoval problematike energetickej bezpečnosti a samostatnosti štátu. Za povinnosť zastaviť prevádzku v Jaslovských Bohuniciach viní predovšetkým bývalú vládu, no problém vníma komplexnejšie, ako to okrem iného, keďže "rád triafa medzi oči", keď je to potrebné, formuloval slovami: "Zatvorenie Jaslovských Bohuníc nebola otázka bezpečnosti výroby elektriny z jadra, bola to otázka biznisových ekonomických záujmov spoločností, ktoré potrebovali na Slovensku investovať svoje peniaze", a teraz stoja pred bránami štátu s projektmi, ktorých efekty však chcú kontrolovať. Premiér pripomenul, že sa sústreďuje prioritne na získanie súhlasu orgánov s dostavbou jadrovej elektrárne v Mochovciach, zatiaľ disponuje neoficiálnym prísľubom. Malo by sa tak diať prostredníctvom Slovenských elektrární, teda talianskeho Enelu v štátnej kooperácii. Ak nie, SR pristúpi k protiopatreniam voči Bruselu zrejme na báze Jaslovských Bohuníc. "Budeme robiť veľký problém", avizoval.

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Štátny rozpočet

4. SDKÚ-DS O BRATISLAVSKOM LETISKU

(06.06.2008; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)

M. KRČMÁRIKOVÁ, moderátorka:

"Bratislavské letisko zažíva podľa poslanca za SDKÚ-DS Pavla PROKOPOVIČA stav klinickej smrti a ak sa kóma bude predlžovať, dôjde k absolútnemu kolapsu. Opozičný politik tak reagoval na nečinnosť vlády po odmietnutí vstupu strategického investora do podniku. Podpredseda SDKÚ-DS Ivan MIKLOŠ pripomenul, že kabinet Roberta FICA zrušením vstupu strategického investora obral slovenský štátny rozpočet o jedenásť miliárd korún a Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave o investície vo výške deväť miliárd."

I. MIKLOŠ:

"Ak by vláda nebola urobila tento neuvážený, nerozumný a naozaj hlúpy krok, že zrušila vstup strategického investora do bratislavského letiska, tak by sme tu dnes nemohli stáť, pretože na tomto mieste by stála nová hala a na mieste kúsok ďalej by stál nový parkovací dom. FICOVA vláda zrušením vstupu tohoto investora vlastne obrala Slovensko, slovenský štátny rozpočet, o jedenásť miliárd korún a o deväť miliárd korún obrala letisko o investície. Príklad bratislavského letiska je naozaj žiaľbohu veľmi výstižným príkladom bezútešnej bezradnosti, nečinnosti a neschopnosti FICOVEJ vlády."

B. KORONI, moderátor:

"Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií odmieta výhrady, ktoré prezentovali politici SDKÚ-DS Ivan MIKLOŠ a Pavol PROKOPOVIČ. Ako uviedol hovorca ministra dopravy Ľubomíra VÁŽNEHO Marián JÁNOŠÍK, tvrdenia politikov svedčia o tom, že nesledujú kroky vedenia letiska. Zdôraznil, že od začiatku tohto roka bratislavské letisko zaznamenalo 18-percentný nárast cestujúcich. Letisko okrem iného dokončilo stavebné a rekonštrukčné práce v súvislosti so vstupom do schengenského priestoru. Najvýznamnejšou stavbou roka 2007 boli podľa hovorcu rezortu nástupné mosty, ktoré zvýšili kapacitu terminálu a zároveň aj rozšírili kapacitu parkovacích miest."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Daňová politika

5. PAUŠÁLNE NÁHRADY ZA POUŽÍVANIE VLASTNÉHO AUTA NA PODNIKANIE SA ZNÍŽILI

(08.06.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; HALÁN Tomáš)

Moderátorka:

"Aj keď vláda hovorí, že malých podnikateľov podporuje, nepriamo im zvýšila dane. Ministerstvo práce znížilo paušálne náhrady, ktoré si podnikatelia môžu zarátať do nákladov. Živnostníci hovoria, že namiesto podnikania budú hľadať cestičky ako nové opatrenie obísť."

T. HALÁN, redaktor:

"Malí podnikatelia, ktorí používajú vlastné auto aj na podnikanie, začnú platiť vyššie dane. Ministerstvo práce od 1. júna znížilo paušálne náhrady zo 6,20 na 5,50. Paušálne náhrady si môže dať podnikateľ do nákladov a znížiť si tak daňový základ."

D. RODINOVÁ, tlačové oddelenie MPSVR SR:

"Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vychádzalo z údajov Štatistického úradu. Konkrétne sa znižovali ceny vozidiel na trhu, a tak isto sa znižovalo poistné."

V. SIROTKA, Slovenská asociácia malých podnikov:

"Napríklad ceny servisov podľa našich vedomostí naozaj vzrastajú. Ešte pred dvomi rokmi možno boli okolo 600 korún za hodinu, toľko uznávali aj poisťovne, teraz sa pohybujú ceny okolo tisíc korún."

T. HALÁN:

"Napríklad ak najazdíte 30 000 kilometrov, po starom ste si mohli dať do nákladov 186 000 korún. Po novom to bude 165 000 a štátu tak na daniach zaplatíte o takmer štyri tisícky viac."

R. KIČINA, Podnikateľská aliancia Slovenska:

"Toto opatrenie je v rozpore s vládou deklarovanou podporou malého a stredného podnikania."

T. HALÁN:

"Podnikatelia hovoria, že nové opatrenie sa minie účinku."

R. KIČINA:

"Podnikatelia budú musieť viac času venovať špekuláciám ako zmierniť negatívne dopady tohto opatrenia."

T. HALÁN:

"Znížením paušálnych náhrad zaplatia živnostníci štátu viac na daniach. Podľa nich im vláda opäť sťažila podnikanie."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Colná politika

6. PAŠOVANIE: COLNÍCI OBJAVILI NOVÉ TRENDY

(08.06.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; PETROVIČ Ján)

Moderátor:

"Savo, alebo nemrznúcu kvapalinu môžete vypiť, ak sa ulakomíte na pašovaný alkohol. Pri kúpe značkových odevov pod rukou zasa možno časom zistíte, prečo bol výrobok podozrivo lacný. Bratislavskí colníci odhaľujú nové spôsoby pašovania tovaru."

J. PETROVIČ, redaktor:

"Niektorí ázijskí výrobcovia sú vynaliezaví. Dôkazom je táto topánka. Navonok vyzerá ako výrobok známej značky, pritom pri kontrole sa predavač preukáže domovskou značkou skrytou vo vnútri topánky. Pri textile je pašeráckych noviniek podstatne viac."

T. PROCHOCKÝ, hovorca Colného úradu Bratislava:

"Klesá dovoz falzifikátov značiek, avšak dovážaný zvlášť neoznačený textil a zvlášť visačky s označením známych obchodných značiek, ktoré sú následne našívané na Slovensku."

J. PETROVIČ:

"Pašovať sa začínajú aj lieky. Často ide o steroidy pre športovcov. Keďže niektoré majú negatívny vplyv na potenciu, pašeráci rovno do zásielky dajú aj podporné látky proti tomuto problému."

Š. GERBÓC, námestník riaditeľa Colného úradu Bratislava:

"Tieto lieky sa potom vmiešavajú do rôznych zmesí, alebo sa pridávajú k iným tovarom, najnovší prípad je vlastne krmivo pre zvieratá."

J. PETROVIČ:

"Častá pašerácka komodita, cigarety, už neprichádzajú len z východnej Európy k nám, ale aj opačným smerom."

T. PROCHOCKÝ:

"Boli zachytené aj cigarety smerujúce z Číny na ukrajinský trh."

J. PETROVIČ:

"No a napokon alkohol. Ten, čo sa dováža načierno, obsahuje neraz nebezpečné látky."

Š. GERBÓC:

"Riedi sa to Savom, alebo sú to aj rôzne rozpúšťadlá, ktoré sa používajú do ostrekovačov."

J. PETROVIČ:

"Falšovatelia údajne až podľa zápachu zriedenej tekutiny určia, za aký druh alkoholu ju budú na etikete vydávať. Jedným za najkurióznejších prípadov, ktorý riešili bratislavskí colníci bolo pašovanie preparátu, ktorý v Thajsku používajú na rast svalovej hmoty dostihových koní. Na Slovensku chceli tieto doslova konské dávky steroidov užívať priamo objednávatelia preparátu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Finančný trh SR

7. Podielové fondy vlani veľa nezarobili

(09.06.2008; Sme; s. 7; Onuferová Marianna)

Správcovské firmy priznávajú, že klientom veľké zisky nedoniesli, no ich odmien sa to nedotklo

Väčšina tuzemských podielových fondov, ktoré neinvestujú do akcií, zarobili vlani menej, než ponúkali banky na termínovaných vkladoch.

BRATISLAVA. Príbeh, ako sa z majiteľa bankového účtu stane aj vlastník niekoľkých podielov vo fonde, je zvyčajne podobný. Pri návšteve banky ho pracovníčka za priehradkou s úsmevom na tvári presvedčí, aby investoval svoje úspory do podielového fondu, ktorý mu vzápätí aj odporučí. Spravidla nezabudne dodať, že môže zarobiť viac ako na termínovanom vklade v banke. To, že výnosy vo fonde môžu aj klesať, sa väčšinou dozvie až z vlastnej skúsenosti.

Slovenské podielové fondy, ktoré nemajú vo svojom majetku akcie, vlani zarobili menej, ako ponúkal ročný termínovaný vklad na začiatku minulého roka. Odmenu za správu pritom inkasovali správcovia rovnakú, ako keď fondy zarábajú. Upozornil na to týždenník Trend a vyplýva to aj z pravidelných údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností.

Výhrady správcov fondov

Z porovnania výnosov 17 najväčších fondov slovenských správcov vyplynulo, že okrem jedného žiadny ďalší fond nezarobil vlani viac, ako bolo úročenie termínovaného vkladu s porovnateľnou splatnosťou. A len v niekoľkých prípadoch ponúkli fondy lepší výnos, ako bol trhový benchmark. Je to porovnávacia hodnota, ktorá hovorí o tom, či je výnos fondu ešte atraktívny, alebo nie. Napríklad pri korunových peňažných fondoch je benchmarkom úrok, za ktorý je banka si ochotná požičať peniaze od inej banky na šesť mesiacov.

Najväčší správcovia fondov na Slovensku sú dcérskymi spoločnosťami tunajších bánk.

V podielových fondoch bolo ku koncu minulého roka podľa údajov Národnej banky Slovenska 162 miliárd korún.

Najviac majetku, takmer 40 percent z celkového objemu, je v peňažných fondoch slovenských správcov. Ďalších 11 percent je v dlhopisových fondoch.

To, že peňažné a najmä dlhopisové fondy vlani veľa nezarobili, správcovia neskrývajú. Pripisujú to kreditnej a hypotekárnej kríze, ktorá sa naplno prejavila vlani v lete. Jej dôsledkom je aj to, že úroky na medzibankovom trhu začali rásť. Zisky dlhopisových investícií preto klesali. "Tento negatívny vývoj priniesol niektorým fondom dočasne nižšie zhodnotenie, než je ich dlhodobý potenciál," povedal portfólio manažér ČSOB Vladimír Ravinger.

Ak trhy padajú, manažéri fondov majú podľa správcov len obmedzenú možnosť, ako negatívny vývoj korigovať. "Málo sa o tom hovorí, no príspevok manažéra k výsledku štandardného fondu je významne nižší ako príspevok trhu," povedal člen predstavenstva Tatra AM Martin Ďuriančík. Pri peňažných alebo dlhopisových fondoch je to podľa neho asi 10 percent, pričom trh sa na výsledkoch podieľa 90 percentami. Pri každom fonde je to, samozrejme, trochu iné. Ak teda trhy padajú, manažér fondu môže straty síce zmierniť, no nie im úplne zabrániť.

Fondy verzus termínové vklady

V inej situácii sa nachádzajú aj banky. Kým donedávna mali prebytok likvidity, teraz ju potrebujú a aj preto zvyšujú úrokové sadzby. "Niektoré banky výrazne znižovali marže a termínovaný vklad už nie je pre nich taký ziskový, ako bol dlhé roky a skôr ho začínajú dotovať," povedal Ďuriančík.

Termínovaný vklad preto podľa neho nemusí vyjadrovať situáciu na trhu, ale potrebu banky sa financovať. "Vtedy sa to ťažko porovnáva s trhovými produktmi, akým je napríklad peňažný fond," dodal.

Správcovia argumentujú aj tým, že napríklad pri ročnom termínovanom vklade sú peniaze klienta viazané na jeden rok. Ak klient potrebuje peniaze skôr, zaplatí banke poplatok alebo príde o významnú časť úroku. "Navyše pri vyšších vkladoch nad hodnotu chránenú garančným fondom znáša kreditné riziko banky, ktoré si máloktorý klient uvedomuje. Každá banka môže skrachovať," povedal Ďuriančík z dcérskej spoločnosti Tatra banky.

Z podielového fondu si klient môže kedykoľvek vybrať peniaze bez poplatku. Jeho riziko je rozdelené medzi štátne cenné papiere. "Pri peňažných investíciách to má niekedy väčšiu dôležitosť ako to, že zhodnotenie termínovaného vkladu je o desatinu percenta vyššie," tvrdí Ďuriančík.

Ľudia sa sťažujú

Banková ombudsmanka Eva Černá potvrdila, že zaznamenali niekoľko podnetov od občanov, ktorí investovali do podielových fondov. Obyčajne sa sťažujú, že presne nerozumeli produktu, stratili viac peňazí, ako zarobili alebo očakávali vyšší výnos, ako v skutočnosti bol. "Je zložité tieto podnety riešiť. Každý z klientov podpísal zmluvu vlastnou rukou a bol oboznámený s rizikami investovania," povedala Černá.

Jediný prípad, keď banka z etických dôvodov vrátila občanovi celú sumu, ktorú investoval, bol prípad 92-ročnej klientky. Po tom, čo hodnota jej podielov klesla, si pýtala späť peniaze, ktoré do fondu vložila. "Aj keď sama prejavila záujem o investovanie do fondov a podpísala zmluvu, banka jej vzhľadom na vysoký vek vyhovela," povedala Černá.

----

Ako sa bránia správcovia

* S úrokmi na termínovaných vkladoch má zmysel porovnávať len peňažné a čiastočne aj dlhopisové fondy. Do úvahy treba brať úročenie vkladov na začiatku sledovaného obdobia.

* Peňažný fond má investičný horizont šesť mesiacov až jeden rok, no dlhopisový minimálne tri roky. Ak chce niekto investovať peniaze na kratšie obdobie, dlhopisový fond nie je preňho vhodný.

* Podielové fondy majú historicky lepšie výkonnosti, ako je miera zhodnotenie formou termínovaných vkladov.

* Investíciu treba rozkladať. Všetky úspory nie je dobré investovať len do jedného fondu.

* Momentálne vysoké úroky na medzibankovom trhu v eurozóne vytvárajú priestor na zisky peňažných a dlhopisových fondov v budúcnosti.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. AK BUDÚ RÁSŤ PLATY PRÍLIŠ RÝCHLO, TREBA ZAKROČIŤ. VARUJE GUVERNÉR NÁRODNEJ BANKY

(08.06.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZGALINOVIČ Marek)

Moderátor:

"Priemerný plat na Slovensku narástol za posledný rok o 10 percent a nezastaví sa. Štatistici odhadujú, že zo súčasných asi 20-tisíc, vyskočí do decembra na 22-tisíc korún. Rýchly rast znepokojuje guvernéra Národnej banky. Podľa Ivana ŠRAMKA, ak platy budú dlhodobo predbiehať úroveň ekonomiky, treba zasiahnuť."

M. ZGALINOVIČ, redaktor:

"V roku 2000 bola na Slovensku priemerná mzda na úrovni 11 430 korún, tento rok sa podľa odhadu Štatistického úradu dostane takmer na dvojnásobok."

Ľ. BENKOVIČOVÁ, predsedníčka Štatistického úradu SR:

"Ak sa pozrieme na regióny, tak medziročne najrýchlejšie rástli mzdy v Žilinskom a Nitrianskom kraji, a to o 12 percent."

M. BLAŠČÁK, analytik:

"Klesá miera nezamestnanosti, a preto zamestnávatelia musia vyvinúť väčšiu snahu na to, aby prilákali ľudí, aby pre nich pracovali."

D. MOKRÁŇOVÁ, pracovno-personálna spoločnosť:

"Je problém určite zabezpečiť dostatok ľudí na pozície vo výrobných podnikoch. Vieme zabezpečovať ľudí, ale požiadavky tých klientov sú vyššie a zvyšujú sa stále každým mesiacom."

M. ZGALINOVIČ:

"Podľa guvernéra centrálnej banky však rast platov predbieha súčasné možnosti ekonomiky."

I. ŠRAMKO, guvernér NBS (zdroj ČTK):

"Ak by sa ukázalo, že to je dlhodobejší trend, tak treba urobiť opatrenia, aby tento trend neurobil nerovnováhy v ekonomike."

M. ZGALINOVIČ:

"Výrazný rast platov by sa mohol podľa analytika Mária BLAŠČÁKA spomaliť vstupom Slovenska do eurozóny. Výrobcov bude totiž podľa neho brzdiť vládna snaha obmedziť rast cien."

M. BLAŠČÁK:

"Sa dostávajú trošička do tej pozície, že musia ísť na úkor svojej marže, čo bude naopak limitovať potenciálny silný nárast miezd."

I. CHRAPPA, Štatistický úrad SR:

"Je možné, že zamestnanci po vstupe do eurozóny budú vyvíjať väčší tlak na zamestnávateľov, budú sa vedieť skôr porovnať s kolegami v ostatných krajinách eurozóny."

M. ZGALINOVIČ:

"Slovensko bude mať čo dobiehať. Po vstupe do eurozóny budú totiž práve u nás priemerné platy najnižšie."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Európska únia

9. REAKCIE NA PORUCHU V SLOVINSKEJ JADROVEJ ELEKTRÁRNI A ROZHOVOR S V. SLUGEŇOM O VÝHĽADE SLOVENSKEJ JADROVEJ ENERGETIKY

(05.06.2008; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 8 min.; KOPRENA Eva)

Radovan SLOBODNÍK, moderátor:

"Porucha v slovinskej jadrovej elektrárni Krško znepokojila viaceré európske krajiny. Pri nehode nedošlo k úniku rádioaktivity. Prípad však vyvoláva množstvo otázok. Atómovú elektráreň museli včera odstaviť, pretože z chladiaceho systému unikala voda. Európska únia v tejto súvislosti vydala varovné echo všetkým členským krajinám."

E. KOPRENA, redaktorka:

"Slovinci poruchu v jadrovej elektrárni označili za neobvyklú udalosť a okamžite o nej informovali Európsku úniu a Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu. Pripomenuli, že nedošlo k úniku rádioaktivity."

Andrej STRITAR, šéf slovinského Úradu pre jadrovú bezpečnosť:

"Išlo len o malý únik do chladiaceho zariadenia, asi 2,5 kubíka vody za hodinu. Okamžite sme o tom informovali príslušné európske orgány. Do formulára sme napísali, že situáciu máme pod kontrolou a že sa zlepšuje."

Ferran Tarradellas ESPUNY, hovorca EK:

"Slovinské úrady v tomto prípade reagovali veľmi zodpovedne. Správu poslali do pohotovostného systému výmeny rádiologických informácií."

E. KOPRENA:

"A práve celoeurópsky alarm vyvolal rôzne špekulácie. Podľa Slovincov išlo o bežnú poruchu. Ochranári a európska frakcia Zelených však tvrdia, že muselo ísť o niečo závažnejšie, pretože bežné poruchy sa do výstražného systému nedostávajú."

Monica FRASSONI, Zelení:

"Včera sa spustil alarm európskeho výstražného systému. Sú pochybnosti, čo sa naozaj stalo a prečo sa alarm aktivoval. V tomto prípade je to veľmi nezvyčajné."

E. KOPRENA:

"Susedia Slovinska žiadajú, aby celý prípad vyšetrila nezávislá komisia. Najviac protestuje Rakúsko, známy ostrý kritik jadrovej energie. Elektráreň Krško funguje od roku 1983. Postavili ju podľa americkej technológie Westinghouse. Pre Slovinsko vyrába 40 percent energie."

R. SLOBODNÍK:

"V téme budeme pokračovať. V štúdiu je so mnou predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti Vladimír SLUGEŇ. Dobrý večer."

Vladimír SLUGEŇ, predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti:

"Dobrý večer."

R. SLOBODNÍK:

"Pán SLUGEŇ, počuli sme, že v slovinskej jadrovej elektrárni Krško unikla kvapalina z chladiaceho systému. Údajne sa to zaobišlo bez úniku radiácie. O akú poruchu vlastne v takýchto prípadoch ide?"

V. SLUGEŇ:

"Únik vody z primárneho okruhu je treba posudzovať trošku so znalosťou problematiky. Počuli sme pána STRITARA, ktorý hovoril, že uniklo 2,5 kubíka vody. Treba si to predstaviť niečo ako kvapkajúci kohútik, pretože v primárnom okruhu máme okolo 40-tisíc ton vody prietoku teda za hodinu. Takže naozaj je to nepatrný zlomok. Ide o vodu, ktorá je rádioaktívna, ale znova treba vedieť, že bežne táto aktivita sa pohybuje na úrovni megabecquerelov. To znamená, že keď si zoberiem vody z Jáchymova, ktoré sa pijú a majú liečivý účinok, tak sú približne zrovnateľne rádioaktívne, aj keď samozrejme nedoporučoval by som túto vodu piť."

R. SLOBODNÍK:

"To nie je príjemné zistenie."

V. SLUGEŇ:

"Ale kedysi zistili teda lekári, že môžu mať aj liečivé účinky na človeka a samozrejme v určitom minerálnom zložení. Čiže nebol to veľký únik, nie je tam vysoká aktivita. Naviac tá voda je usmernená do okruhov, ktoré ju zachytávajú a samozrejme nepustia von zo systému a navracia sa naspäť."

R. SLOBODNÍK:

"Napokon aj úrady potvrdili, že obyvateľom nič nehrozí. Ako sú vôbec obyvatelia Európskej únie chránení..."

V. SLUGEŇ:

"Samozrejme (...)..."

R. SLOBODNÍK:

"...pred takýmito mimoriadnymi situáciami?"

V. SLUGEŇ:

"Trebárs s tým varovným systémom. Znova tam bola dosť zavádzajúca informácia. Poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá hovorila o aktivizácii alarmu, čo je terminus technicus absolútne nezmyselný v tejto súvislosti, pretože slovinská strana nahlásila určitú anomáliu, nie ani haváriu, nie dokonca ani nehodu. Je to podľa INES stupnice 0, čiže je to mierna odchýlka od bežnej prevádzky. Nahlásila to, pretože považovala za potrebné byť absolútne transparentný, keďže následne sa rozhodla odstaviť reaktor a na to treba uviesť dôvod. Ak uviedla, máme malú netesnosť a veľmi transparentne a rýchlo nahlásila do celého tohto informatívneho alebo varovného systému túto udalosť. Avšak sama potvrdila, podľa mňa aj ďalší experti, keď to skúmajú, nech to skúmajú, potvrdia, že nešlo takmer o nič."

R. SLOBODNÍK:

"Dobre. Poďme zo Slovinska na Slovensko. Vieme, že druhý blok jadrovej elektrárne v Bohuniciach majú odstaviť, ale na druhej strane sa má dostavať tretí a štvrtí blok Mochoviec. Premiér FICO prednedávnom v Prahe hovoril o tom, že Slovensku hrozí od budúceho roka energetický deficit. Súhlasíte s tým?"

V. SLUGEŇ:

"Je to plná pravda."

R. SLOBODNÍK:

"Slovensko by privítalo samozrejme v tejto oblasti pomoc Európskej komisie. Aspoň on to potvrdil v tej Prahe. Hovoril o tom. Navrhol buď odsunutie termínu odstávky Bohuníc alebo skoršie dobudovanie Mochoviec, čo som už spomínal. Je pravda, že bloky v Jaslovských Bohuniciach by bezpečne mohli fungovať až do roku 2020 alebo 25 ako o tom hovoril?"

V. SLUGEŇ:

"No, trošku to rozmeňme na drobné. Vaše tvrdenie určite sa dá o ňom diskutovať dlhšie, ako máme tuná tento priestor. Po prvé, bloky a bloky V1-tky by bolo možné bezpečne prevádzkovať aj za tým horizontom 2006, čo bol prvý blok odstavený a 2008 december, čo bude odstavený druhý blok. Nie je to už však otázka pre technikov alebo pre politikov. Išlo o náš dobrovoľný záväzok z 99. roku. Zodpovednosť za to nesie vláda Slovenskej republiky, ktorá vtedy bola pri moci. Určite mala na to nejaký dôvod. Ja nie som kompetentný tieto politické dôvody posudzovať. Z technického pohľadu ja tvrdím..."

R. SLOBODNÍK:

"Takže aj napriek tomu, že sme..."

V. SLUGEŇ:

"...že Bohunice V1 by mohla byť prevádzkovaná, nakoľko tam bola rozsiahla rekonštrukcia dokončená v roku 2000 za obrovské peniaze a úroveň tej bezpečnosti potvrdili rôzne misie."

R. SLOBODNÍK:

"Aj dnes bola na Slovensku rakúska ministerka zahraničia a zopakovala tú požiadavku odstaviť druhý blok Bohuníc aj napriek tomu, že sme do toho investovali 400 miliónov dolárov, konkrétne mám na mysli tú bezpečnosť. Bolo to teda len otázkou politiky toto rozhodnutie?"

V. SLUGEŇ:

"Nie som kompetentný to posúdiť. Politické otázky idú u mňa technicky. Tie bloky aj na základe posúdenia trebárs expertov z Úradu jadrového dozoru boli vyhovujúce, dokonca licencia na prevádzku bola vydaná až do roku, myslím, 2011. Takže bol to hlavne politický krok."

R. SLOBODNÍK:

"Poďme k Mochovciam. Slovenské elektrárne na to plánujú dať 62 miliárd korún. Prečo tak veľa?"

V. SLUGEŇ:

"Je to vysoká suma, ale myslím si, že na dostavbu MO3, 4 pôjde len nejakých 47 miliárd. Môže to byť viac, môže to byť menej a tých ďalších 15 miliárd asi pôjde na zvyšovanie výkonu a rekonštrukciu a zvyšovanie výkonu teda plus modernizácia V2 v Bohuniciach a takisto aj Mochovce 1, 2. je to dosť peňazí, samozrejme, ale dokončovať rozostavanú elektráreň po nejakej dobe zakonzervovanosti a náhradou technologických trás a nových technologických komponentov samozrejme je náročné."

R. SLOBODNÍK:

"Preto mi napadá, nebolo by lepšie vystavať novú jadrovú elektráreň na Slovensku?"

V. SLUGEŇ:

"Určite."

R. SLOBODNÍK:

"Hovorí sa o Jaslovských Bohuniciach."

V. SLUGEŇ:

"Určite nie namiesto toho, ale paralelne k tomu, ale určite sa..."

R. SLOBODNÍK:

"Paralelne k tomu."

V. SLUGEŇ:

"...tomu nevyhneme, pretože celá Európa, celý svet má obrovský deficit elektrickej energie a väčšina štátov uvažuje o ďalšej výstavbe hlavne jadrových elektrární."

R. SLOBODNÍK:

"A možno ešte na záver. Čomu pripisujete taký obrat, ktorý nastal v západnej Európe v súvislosti s jadrom. Už je väčšina tých názorov v jeho prospech. Ide najmä o peniaze, o ekonomickú výnosnosť alebo čo je za tým?"

V. SLUGEŇ:

"Hovorí sa, že o peniaze ide vždy až v prvom prípade. Samozrejme, cena za vyrobenú kilowatthodinu vo veľkých blokoch jadrových elektrární je vlastne najnižšia, preto investori samozrejme zvažujú aj napriek vysokánskym investičným nákladom, ktoré za veľký 1 700 megawattový blok idú do 5-tich, 6-tich miliárd korún, miliárd euro, samozrejme uvažujú o tom, pretože je to z dlhodobého hľadiska pri životnosti 60 rokov možno až 80 rokov obrovsky výhodné riešenie, ale sú tam samozrejme aj iné otázky. Je to zníženie výpustí skleníkových plynov, zníženie teda CO2, obchod s emisiami, ďalej energetická bezpečnosť..."

R. SLOBODNÍK:

"Takže životné prostredie."

V. SLUGEŇ:

"...pretože je to zdroj, ktorý má dostatok paliva do budúcna, takže je to reálna šanca do budúcnosti."

R. SLOBODNÍK:

"Pán SLUGEŇ, ďakujem za rozhovor. Príjemný večer, dovidenia."

V. SLUGEŇ:

"Ďakujem aj ja."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Euro

10. Banky budú kvôli euru otvorené aj 1. januára

(09.06.2008; www.aktualne.sk; Ekonomika, 00:00, s. -; Onufer Andrej)

Bratislava - Komerčné banky i Národná banka Slovenska (NBS) budú kvôli prechodu na euro otvorené už 1. januára 2009. Dohodli sa na tom všetky bankové inštitúcie.

Občania si tak budú môcť vymeniť koruny za eurá aj v prvý deň roka, ktorý je štátnym sviatkom. Rovnako budú banky otvorené aj 6.januára, keď je sviatok Troch kráľov. Informovala o tom členka dozornej rady NBS Milena Koreňová.

"Otvorené bude minimálne od desiatej do štrnástej hodiny. Táto dohoda je už definitívne schválená aj pracovným výborom pre banky a finančný sektor," povedala Koreňová.

Občan si bude môcť koruny za eurá vymeniť v banke buď v hotovosti alebo prostredníctvom vkladu na účet alebo vkladnú knižku.

Koreňová však odporúča, aby si občania vložili peniaze do banky ešte pred 1. januárom a nechali si len nevyhnutnú korunovú hotovosť. Tou budú môcť v obchodoch platiť až do 16. januára 2009. Ide o tzv. duálny obeh. Ak bude občan platiť korunami, naspäť už dostane vydané v eurách.

Štartovacie balíčky za 500 korún

"Platobné karty budú fungovať v normálnom režime ako doteraz. Bankomaty by mali byť prístupné postupne od polnoci 1. januára," uviedla členka dozornej rady. Rovnako budú fungovať aj terminály v obchodoch. Koreňová však nevylúčila krátku technickú prestávku bankomatov a terminálov po silvestrovskej polnoci. Každá banka ju však bude mať individuálnu.

Od 1. decembra začne štát prostredníctvom Slovenskej pošty a komerčných bánk predávať aj tzv. štartovacie balíčky s euromincami v hodnote 500 Sk. "Bude obsahovať mince všetkých nominálnych hodnôt. Predpokladáme, že ich bude 38 až 40 kusov. Podľa konverzného kurzu bude toto množstvo mincí v balíčkoch ešte upresnené," tvrdí Koreňová.

Všetky výmeny korunových bankoviek a mincí bude možné zamieňať bezplatne. Mince v komerčných bankách bude možné zameniť do 30. júna 2009, v NBS až do 31. decembra 2013. Bankovky si môže občan zameniť v komerčných inštitúciách do 31. decembra 2013, v NBS bez časového obmedzenia.

Pozor na podvodníkov

"Počas prechodu z korún na eurá nikto nepríde ani o jediný halier, o jediný eurocent. Nikomu jeho peniaze, ktoré má doma alebo na bankovom účte, neprepadnú ani nestratia hodnotu. Nikto nemusí nikam nahlasovať žiadne údaje o svojich úsporách, žiadne svoje plány, kedy a kam si pôjde peniaze vymeniť," upozornil vládny splnomocnenec pre euro Igor Barát.

V tejto súvislosti polícia varuje najmä starších občanov, ktorí sa najčastejšie stávajú terčom podvodníkov pre svoju dôverčivosť. "Bolo by vhodné upozorniť širokú verejnosť na štandardné a zákonné postupy, ktoré v súvislosti s eurom budú nasledovať, aby sa ľudia nestali obeťami špekulantov a podvodníkov," varuje policajný hovorca Martin Korch.

Ako príklad spomenul Korch prípad z trnavského kraja, keď dôchodkyňa vpustila údajného elektrikára, aby jej skontroloval spotrebiče. Tento podvodník tvrdil, že ho mal poveriť starosta obce, aby dôchodkyni v súvislosti s prechodom na euro skontroloval sériové čísla na bankovkách. Babička prišla o tristotisíc korún.

Texty k foto

Eurom sa s veľkou pravdepodobnosťou bude platiť už od 1. januára 2009. Autor: SITA

Štartovací balíček s euromincami si budú môcť občania kúpiť za 500 Sk už od začiatku decembra. Autor: Pavol Urbi, Aktuálne.sk

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. Fakty namiesto rozprávok o zavedení eura

(07.06.2008; Pravda; s. 15; Ódor Ľudovít)

Historický okamih zavedenia eura na Slovensku sa blíži.

Teraz je mimoriadne dôležité, aby sme sa na zavedenie jednotnej európskej meny dobre pripravili. K tomu patrí aj komunikácia s občanmi a vysvetľovanie, čo nás čaká. Bez prifarbovania a bez zbytočného strašenia. V poslednom čase sa však v médiách množia rôzne dezinformácie a výmysly. Preto by bolo dobré napísať čosi aspoň o tých najčastejšie opakovaných mýtoch.

Nik nebude bohatší ani chudobnejší

Obľúbenou témou je napríklad poukazovať na to, že po prechode na euro budú Slováci zarábať menej ako tisíc eur za mesiac, kým vo viacerých krajinách eurozóny je ešte aj minimálna mzda vyššia.

Ťažko sa dá s týmto - mimochodom pravdivým - tvrdením polemizovať, háčik je však v tom, že to vôbec nesúvisí so zavedením eura. Výška miezd predsa platí aj v súčasnosti, euro len umožní ľahšie porovnávanie. Tým, že vymeníme jedny farebné papiere za druhé, ešte nikto nebude ani bohatší, ani chudobnejší.

Oponenti by iste povedali, že nízke platy a európske ceny donútia občanov k utiahnutiu opaskov. Opäť však treba dodať, že tým istým kurzom ktorým sa prepočítajú platy, sa zmenia aj ceny. Inak povedané, presne také isté množstvo tovarov a služieb si kúpite zo svojho nového "eurového" platu ako zo starého korunového.

Čo sa stane s infláciou?

Otázkou však, samozrejme, zostáva, čo sa stane s infláciou po prechode na euro? Je nepopierateľné, že pri prepočtoch prídu na rad aj zaokrúhľovania, ktoré môžu zvýšiť ceny o 0,1 až 0,3 percentuálneho bodu (ak vychádzame z doterajších skúseností).

Inak povedané, na každej tisícke možno stratiť jednu až tri koruny. Pri priemernej mzde to predstavuje zopár desiatok korún. Tieto náklady by sa však mali väčšine rodín jednoznačne vrátiť v podobe odstránenia transakčných nákladov, nižších úrokových sadzieb a v strednodobom horizonte aj vo vyšších reálnych mzdách a dôchodkoch.

Veľmi pozorne však treba sledovať dôchodcov a slabšie sociálne vrstvy, ktorí majú odlišný spotrebný kôš, a v prípade potreby zabezpečiť, aby sa im pri prechode na euro neznížili reálne príjmy. Čo ak nárast inflácie spôsobený zavedením eura bude výrazne vyšší? Vzhľadom na to, že na Slovensku nevznikali umelé dohody pred zavedením eura ako napríklad v Slovinsku, výrazný nárast inflácie pri prechode na novú menu môže vyvolať iba nadmerný dopyt alebo nekonkurenčné prostredie v maloobchode. Aj jedno, aj druhé je v rukách hospodárskej politiky.

Inak povedané, závisí to od pomerov na Slovensku, nie je to problém eura.

Strašenie nepomôže

Nakoniec by som rád uviedol zopár myšlienok o načasovaní tejto veľkej zmeny. Často totiž zaznieva otázka, prečo sa ostatné krajiny neponáhľajú.

Slovensko sa neponáhľa, iba sa drží toho termínu, ktorý bol stanovený ešte v roku 2003 (vtedy ešte všetky nové členské krajiny rozmýšľali o termínoch zavedenia eura v horizonte do roku 2010). Problém je, že ostatné krajiny možné termíny stále odsúvajú, keďže nedokážu splniť kritériá. V Českej republike napríklad predchádzajúca vláda o termíne zavedenia eura už rozhodla a súčasná česká vláda so zavedením eura počíta.

Čaká nás náročné, ale zaujímavé obdobie.

Budeme si musieť zvyknúť na nižšie čísla v obchodoch aj na účtoch, na nové mince a bankovky a budeme viac počítať ako doteraz. Sú to určite nepríjemnosti, ktoré by sa dali považovať za vstupný poplatok do klubu. Do klubu, ktorý pri rozumnej hospodárskej politike znamená pre Slovensko stabilitu a prosperitu.

Nebude to jednoduché, ale určite to zvládneme, podobne ako to doteraz zvládlo už vyše 320 miliónov ľudí.

Vymyslené argumenty ani strašenie ľudí v týchto dňoch určite nikomu nepomôžu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. Šramko: Rokovania o konverznom kurze naďalej pokračujú

(06.06.2008; www.eTrend.sk; s. -; SITA)

Guvernér NBS poukázal na to, že zatiaľ sa vyrokovala len centrálna parita koruny voči euru

Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka sa v súčasnosti vedú o konverznom kurze separátne rokovania, pričom poukázal na to, že to čo sa doteraz vyrokovalo je len centrálna parita koruny voči euru. Práve na tejto parite sa doteraz stanovoval fixný kurz, ktorý používali krajiny pri zavádzaní novej euromeny. Podľa guvernéra NBS bola nová centrálna parita stanovená nie len na základe histórie, ale bola stanovená aj do budúcnosti tak aby prispela k cenovej stabilite. Ako ďalej uviedol na piatkovom výročnom zhromaždení Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory hlavnou úlohou NBS je stabilná cenová hladina a z pohľadu centrálnej banky nová úroveň parity spĺňa tento cieľ. Dodal však, že je potrebné mať komplexný pohľad na konverzný kurz z hľadiska možných dopadov na jednotlivé časti.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. Kontroly na euro

(05.06.2008; Reflex; č. 23, s. 18; Pečinková Ivana)

Slovensko žije obavami ze zvýšení spotřebitelských cen, které by mělo od ledna příštího roku přinést euro. Do zbroje se chystají různé státní inspekce, spotřebitelské svazy i narychlo zakládaná speciální občanská sdružení. Za zvyšování cenhrozit jednotlivci pokuta 1500 eur a firmám až 15 tisíc eur. zvýšení cen? Důvod první, nejviditelnější: výsledkem přepočtu současných cen ve slovenských korunách na ceny v eurech budou čísla s desetinnými místy. Bude nutné zaokrouhlovat. Důvod druhý: změna cen a zmatky cenovkami vytvoří příznivou atmosféru pro zdražení, k němuž se možná prodejci a výrobcidlouho nemohli odhodlat. Důvod třetí: když zvýšil ceny můj dodavatel, nezbude nic jiného ani mně. Důvod čtvrtý: příprava na přechod na jinou měnu bude podniky něco stát. Nové účetní a informační systémy, nové ceníky atd. Banky zase přijdou o ne nepodstatnou část zisků ze směnárenských operací, a tak zvýší své poplatky, jako se to stalo například ve Slovinsku.

Závažnější je ale skutečnost, že Slovensko má nižší HDP na hlavu i nižší ceny než eurozóna. Dohánění ostatních ekonomik může jít buď cestou posilování domácí měny, anebo zvýšením inflace. Slovenské ekonomice dosud pomáhala sílící koruna. Na začátku roku 2005 bylo za jedno euro 38 Sk, před pár dny už jen 30,24 koruny. Pro Slováky je to výhodné, jejich mzdy a platy se i. ledna přepočtou lepším koeficientem. Nahrazení koruny eurem je ale ochudí o dosavadní protiinflační působení koruny, protože

Slovensko od ledna přejde na jednotné úrokové sazby Evropské centrální banky a ztratí tak možnost řídit svou inflaci.

Potenciální vzestup cen v důsledku eura lze jen těžko ovlivnit cenovými kontrolami. Země, kteréeuro mají, kontrolovaly ceny také. Výsledek? Na zdražování si stěžují snad úplně všichni občané eurozóny. Eurooptimisté ovšem namítají, že jde jen o pocit, že v reálu se ceny zvýšily daleko méně. Zapomíná se ale, že země eurozóny používají k měření cen harmonizovaný cenový index (HICP), v němž hlavní váhu mají takzvané obchodovatelné položky typu spotřební zboží a potraviny. Spotřeba třeba jogurtů či automobilů není vázána na místo koupě, takže zákazník si může vybírat mezi produkty výrobců z mnoha zemí, a tlačit tím ceny dolů. Naproti tomu neobchodovatelné položky, jako nemovitosti a nájmy žádné mezinárodní konkurenci vystaveny nejsou. Jejich ceny se drží či zvyšují. A přitom právě tyto věci, ačkoliv mají v rozpočtech evropských domácností opravdu velkou váhu, jsou zastoupeny v harmonizovaném indexu jen malým procentem. Takže jejich zdražení se do celého měření téměř nepromítá. Vytváří se tak dojem, že inflace neroste, byť opak je často pravdou.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. Rychle a zběsile do eurozóny

(02.06.2008; Euro; č. 23, s. 16; Novotný Lukáš)

Jen co Slováci dostali začátkem května od Evropské unie svolení, že budou moci od příštího roku přijmout euro, ze slovenské koruny (Sk) spadly poslední zábrany a začala strmě posilovat. Situace dospěla natolik daleko, že se měna minulý týden ocitla na hranici pásma, v němž se musí dva roky před přijetím eura pohybovat. Nezbývalo než požádat Evropskou komisi (EK), aby mantinely přehodnotila a stanovila novou centrální paritu. Komise Slovensku vyhověla, a otevřela tím cestu k dalšímu zpevňování a případnému pokoření laťky 30 Sk za euro. Silná koruna je v zájmu vlády, neboť lidem - voličům umožní při výměně peněz na přelomu roku získat více eur. Ke spokojenosti centrální banky také pomáhá tlumit inflační tlaky, s nimiž se nyní nejen Slovensko kvůli drahým potravinám a energiím potýká. Zpevňovánínavíc oporu v dravě rostoucí ekonomice. Méně se již radují tamní exportéři, kteří tratí na tržbách. Naopak jejich čeští kolegové si mohou kurz pochvalovat. Alespoň do konce roku, kdy se začne účtovat v euru. Slovensko je totiž nyní jediným důležitým trhem, na němž vývozci z Česka kurzově neprodělávají. A co lze čekat dál? Slovenská koruna může ještě dále posílit a EK zřejmě nebude nic namítat. Ve Slovinsku, které jako první postkomunistická země přijalo euro již v roce 2007, přinesla společná měna zdražování. A Evropská unie nyní potřebuje pozitivní příklad, nikoli další rozčarování z růstu cen. To by mohlo ovlivnit postoj ostatních zemí, jež přijetí eura teprve čeká. Kurz slovenské koruny by se nicméně měl po opětovné změně parity uklidnit. Je totiž pravděpodobné, že na její úrovni bude stanoven i konverzní poměr. Ten by měli Slováci znát počátkem července.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Eurofondy

15. BRUSEL ODMIETA UVOĽNIŤ EUROFONDY PRE VODÁRNE

(08.06.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; GOLDÍROVÁ Renáta)

Moderátorka:

"Jedna miliarda eur, teda vyše 30 miliárd korún. Takýto balík eurofondov Brusel odmieta uvoľniť pre dlhotrvajúci spor okolo Podtatranskej a Stredoslovenskej vodárne. Peniaze sú pritom k dispozícii od začiatku minulého roka."

R. GOLDÍROVÁ, redaktorka:

"Kameňom úrazu sú zmluvy, na základe ktorých vodárne dostala do rúk francúzska spoločnosť Veolia. Bruselu prekáža 30-ročná dĺžka prenájmu, nejasné prevádzkové kritériá či nulové sankcie za prípadné prešľapy."

E. KALUZYNSKA, hovorkyňa Európskej komisie:

"Kontrakty dávajú príliš veľké výhody súkromnej spoločnosti na úkor konečného spotrebiteľa."

R. GOLDÍROVÁ:

"Už rok a pol komisia žiada prepísať sporné kontrakty a vypracovať prísnejšie pravidlá pre budúce zmluvy. Spor totiž drží v šachu aj ďalšie vodárne."

E. KALUZYNSKA:

"Požadované zmeny spravte čím skôr. Dovtedy visí otáznik nad tým kedy budete môcť čerpať spomínanú miliardu eur."

M. KOTEREC, Výbor EP pre regionálny rozvoj:

"Ak sa ten spor bude ťahať ešte dlhšie, tak viac-menej veľké projekty, ktoré musia byť realizované, respektíve, ktoré môžu byť realizované z týchto peňazí, budú mať problém byť ukončené."

R. GOLDÍROVÁ:

"Podľa našich informácií vláda presviedča komisiu aby nežiadala prepísať existujúce zmluvy. Na oplátku zaručí, že nové investície zastrešia nové kontrakty na maximálne desať rokov a s prísnejším dohľadom."

J. JADUŠ, štátny tajomník ministerstva životného prostredia:

"Nové investície budú za nových podmienok, ktoré budú zohľadňovať požiadavky Európskej komisie."

R. GOLDÍROVÁ:

"Na zajtra je naplánované kľúčové kolo rokovaní medzi vládou a Združením miest a obcí s ambíciou vyriešiť patovú situáciu. Otázne je či na pripravované riešenie prikývne eurokomisia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Medzinárodný menový fond

16. Rubeľ by sa mohol stať rezervnou menou

(09.06.2008; Hospodárske noviny; s. 18; čtk, reuters)

Petrohrad - Pokiaľ bude ruská ekonomika aj naďalej rásť, mohol by sa podľa prvého námestníka výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu Johna Lipského ruský rubeľ stať vplyvnou rezervnou menou.

Nový ruský prezident Dmitrij Medvedev povedal, že súčasťou plánov kremeľskej vlády urobiť z Ruska medzinárodné finančné centrum je i snaha premeniť domácu menu - rubeľ - na dôležitú rezervnú menu v regióne. "Je celkom možné, že rubeľ sa môže stať dôležitejšou medzinárodnou menou," reagoval John Lipský.

Pokiaľ chce Rusko urobiť z rubľa vplyvnejšiu svetovú menu, malo by sa podľa Lipského zamerať hlavne na boj s rastom spotrebiteľských cien a udržanie vysokého rastu hrubého domáceho produktu. Doterajší vývoj ruskej ekonomiky je však podľa neho priaznivý. "Vývojové trendy ruského hospodárstva sú veľmi sľubné," doplnil. Ruská ekonomika bude podľa neho hrať čoraz vplyvnejšiu úlohu.

Možnosť posilnenia dôležitosti ruskej domácej meny podporuje aj doterajší prudký rozvoj a modernizácia ruského finančného systému, čo podľa Lipského ambiciózne plány ruskej meny podporuje.

Medzinárodný menový fond odhaduje, že ruský hrubý domáci produkt vzrastie v tomto roku o osem percent a rovnaký rast si zachová aj v budúcom roku. Inflácia by mala v tomto roku podľa fondu dosiahnuť 14 percent. Ruská vláda však v súčasnosti počíta s rastom spotrebiteľských cien iba okolo 10,5 percenta.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Iné informácie

17. Nie som krstný otec Mečiara ani Slotu

(09.06.2008; Hospodárske noviny; s. 6, 7; Vavro Peter, Ruttkayová Martina)

Vláda v polčase. Premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico v exkluzívnom rozhovore pre HN.

Posledný rozhovor od neho tlačové médiá dostali pred voľbami 2006, keď bol opozičný politik. Tvrdí, že nemá rád osobné rozhovory, pretože "aj tie dokážu novinári prekrútil:". Označenia na ich adresu ako "prostitútky, slizké hady či hyeny" však neľutuje ani dnes. Róbert Fico.

* Stretávame sa po dvoch rokoch. V čom je problém, že si na médiá neviete nájsť čas? Prečo taký dlhý časový prestoj medzi jednotlivými rozhovormi?

Dva roky na veľký rozhovor pre jeden denník je dobrá frekvencia, takže sa nemáte na čo sťažovať. Stretávam sa s novinármi prakticky pravidelne buď po rokovaní vlády v stredu, alebo keď chodím do rozhlasu a televízie, tak vždy majú novinári možnosť po skončení takejto relácie prísť, klásť mi otázky. Tých príležitostí, aby ste mi položili otázky, máte toľko, že to sa novinárom v iných krajinách ani nesníva. Skúste sa pozrieť na prax niektorých premiérov, prakticky žiadna komunikácia s novinármi - iba cez tlačový odbor.

* Neskrývate verejne výhrady voči práci médií, na druhej strane pokiaľ je tá možnosť odprezentovať svoje názory v osobnom rozhovore, tak to neurobíte. Nie je to predsa len začarovaný kruh?

Nemám veľmi dobré skúsenosti z osobných rozhovorov, pretože aj tie dokážete prekrútiť. Nehovorím osobne na vás, ale máme aj také skúsenosti, že ani zďaleka rozhovor nezodpovedal tomu, čo bolo povedané. Dokonca sa stávalo, že po samotnom prepise rozhovoru boli zmenené aj otázky a už ani nehovorím o rôznych dodatkoch, ktoré sa k takýmto rozhovorom robia. Ale ja sa nevyhýbam novinárom, veď vy viete, že na tlačových konferenciách sa môžete na mňa obrátiť. Jediné médiá, s ktorými naozaj limitujem rozhovory, je bulvár.

* Prečo?

Minule ich chytili, ako mi merali pásmom chatu a pozerali mi do žumpy. Predtým boli na obecnom úrade a pýtali si od starostu plán mojej chaty, či ju náhodou nemám o tridsať centimetrov širšiu alebo kratšiu. Predstavte si novinára s fotoaparátom a nejakou dámou, ako pobehujú okolo chaty a potom mi pozerajú do žumpy, či je vyasfaltovaná alebo či spĺňa kritériá. Nie sme ani služobníkmi, ani otrokmi a ani nechceme byť pánmi nad médiami, vy si robte svoju robotu, my si budeme robiť svoju robotu.

* Nevyostrí sa ten vzťah práve aj v dôsledku nového tlačového zákona?

Keby ste boli úprimní a zacitovali poslancov opozície, ktorí dnes chodia po chodbách parlamentu, tak by ste museli napísať, že je úplne bežné, že opozičný poslanec sa zastaví pri koaličnom, poklepe ho po pleci a povie, dobrý zákon ste prijali, ale veď vieš Jožo, Fero, Mišo, my musíme trošku inak hovoriť, ale je to dobré. Choďte do Českej republiky a opýtajte sa pána Topolánka, čo hovorí na slovenský tlačový zákon. Choďte hocikde inde. Zákon prešiel, prezident ho podpísal a platí. Máte pocit, že sa na vás od prvého júna valia požiadavky na právo na odpoveď. Otravuje vás niekto, sankcionuje vás niekto?

- - - - -

Právo na odpoveď som nepotreboval

- - - - -

* Pri vzniku tlačového zákona tvrdili všetci politici, že právo na odpoveď využívať nebudú, pretože je pre občanov. Už ho však využil líder HZDS Vladimír Mečiar...

Ja si svoj názor na novinárov poviem kdekoľvek a kedykoľvek a nepotrebujem právo na odpoveď. Ale nevylučujem, že keď už bude napísaná vec, ktorá sa úplne vymyká vkusu, bude niekedy využité, ale ja som nepotreboval mať prijaté právo na odpoveď pre seba. Fakt je ten, že neobjektivity, ktorá sa valí z médií, najmä tlačových, je toľko, že celkom prirodzene tlačový zákon takýto štandardný európsky inštitút obsiahol. Nechajme to na prax. Uvidíme, čo sa bude diať. Veď možno ho niekto napadne na Ústavnom súde. Vidíte, že by nás niekto kvôli tlačovému zákonu kritizoval? Viete niečo o tom, že keď prídem niekde na Európsku radu, že by sa na mňa vrhli všetci premiéri a povedali, že choď preč, lebo ty si prijal nejaký tlačový zákon?

* Minimálne zo strany Medzinárodnej federácie novinárov a OBSE isté pochybnosti zazneli...

Kto už iný by mal kričať, keby nie novinári.

* Nie je to celé len o tom, že ste využili svoju moc ako vládnuca strana, aby ste si takto vybavili svoje účty s novinármi?

Nemám pocit, že ja mám problém s médiami. Ja mám skôr pocit, že médiá majú problém so mnou. Ale ja nemám nejakú potrebu využívať za každú cenu prostriedky nového tlačového zákona. Pokiaľ ide o návrhy na ochranu osobnosti, podal som nejaké predovšetkým proti bulváru, denníku SME a týždenníku Trend. Ale keď vás už niekto obviní, že na niekoho poviete, že sú špinaví hajzli a nie je na to žiadny dôkaz, lebo je to výmysel, tak potom musíte chrániť svoje dobré meno.

* A vy si myslíte, že niektoré prívlastky, ktoré používate na adresu novinárov...

Aké prívlastky? Musíte povedať konkrétne a ja vám to vysvetlím...

* Boli sme prostitútky, slizké hady a podobne...

Keď poviem na novinára, že je slizký had, tak som to povedal na konkrétneho novinára.

* Ale vždy tie slová adresujete všetkým na tlačovke...

V tomto prípade som povedal presne, o koho ide. Hovoril som o redaktoroch bulváru, ktorí sa plazili ráno o šiestej v mokrej tráve, aby ma nafotili, ako sa verejne korčuľujem. Ak sa niekto plazí a nemá ani toľko odvahy, aby sa postavil a nafotil ma, tak je to pre mňa slizký had. Skúste nejaký ďalší prívlastok, ktorý som povedal.

* Hyeny...

Ja som nehovoril o hyenách, ale o hyenizme. Ak leží moja mama v nemocnici v Topoľčanoch, ja idem za ňou a novinári tam pobehujú ako pološialení, otravujú zdravotné sestry, lekárov a mňa, tak to je obyčajný hyenizmus. Neželám si, aby bolo niečo o mojej mame napísané v novinách. Skúste ďalší prívlastok, ktorý som povedal.

* Prostitútky...

Avšak to je pravda. Veď píšete vo vzťahu k finančným skupinám tak, ako finančné skupiny pri DSS potrebujú. Je úplne evidentné, že mnoho médií písalo v prospech DSS za reklamu, ktorá do týchto médií išla. Ak niekto niečo robí za peniaze, tak je to pre mňa prostitútka. Čo je to nejaká nadávka?

* A máte dôkazy, že novinári píšu za peniaze?

Veď aj samotní novinári píšu a aj to bolo publikované v niektorých týždenníkoch, ako sa píšu články. Jednoducho príde za ním nejaká finančná skupina, dá im článok, on za to zoberie peniaze a uverejnia to v novinách.

* Máte pocit, že je správne pomenúvať médiá, že sú prostitútky?

Pokiaľ to robia tak, ako som opísal, čiže si nechajú zaplatiť a urobia špinavú prácu, tak áno.

* Ale nepovedali ste priame dôkazy. Odvolali ste sa na článok, ktorý vyšiel v istom týždenníku...

Ak prijmete pozvanie od DSS na lyžovačku do Álp, necháte sa tam opíjať, necháte si zaplatiť lyžovačku, jedlo a potom píšete o týchto firmách pozitívne články, tak to je prostitúcia.

* Ale povedzme si pravdu, že aj politici organizujú rôzne akcie pre novinárov...

My to už nerobíme, chvalabohu, a za týchto podmienok to už ani robiť nebudeme. Ale je rozdiel pozvať niekoho na koniec roka na pohár vína. To sú neporovnateľné veci.

* Neporovnávame ich, ale tiež je to spojené s pohostením...

Ale je iné zaplatiť lyžovačku so všetkým a iné niekoho pozvať na pohár vína.

* Skúsme sa teda na to pozrieť z toho pohľadu, že ste premiér. Je správne, aby premiér používal takýto slovník?

Pokiaľ to používam na konkrétne situácie, ako som opísal, tak tri výrazy, ktoré som použil, považujem absolútne za adekvátne a stojím si za nimi so všetkou vážnosťou.

- - - - -

Valentoviča treba nosiť na rukách

- - - - -

* Došlo k výmene ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča. Odišiel sám, alebo predsa len súvisel jeho odchod aj s tým, že sa mu nepodarilo zdravotníctvo zastabilizovať za tie dva roky, tak ako ste to mali v pláne, a neurobil to, čo ste očakávali od jeho osoby...

Čisté špekulácie. Pán Valentovič odišiel z osobných zdravotných dôvodov.

* Čiže ste spokojný so súčasnou situáciou v zdravotníctve?

Keby pán Valentovič neodchádzal z osobných dôvodov, tak by som nikdy netrval na jeho odchode, pretože urobil obrovský rad rozhodnutí a krokov. Za absolútne najdôležitejšie považujem to, že sme súkromným zdravotným poisťovniam zakázali, aby zisk používali na súkromné účely. Ďalej išiel presne podľa programového vyhlásenia vlády.

* Čo také zásadne zmenil pán Valentovič?

Vy asi žartujete. Vy ste si nevšimli, čo sme urobili so zdravotnými poisťovňami?

* Hovorím o tom, čo konkrétne z toho pocítili ľudia?

Niektoré súkromné zdravotné poisťovne mali na účtoch 800 až 900 miliónov korún, ktoré mali pripravené na súkromné účty. A my sme prijali právnu úpravu, ktorá povedala, že zisky z verejných peňazí sa musia vrátiť naspäť do zdravotníctva. A to je taký zásah do predchádzajúceho vnímania zdravotníctva, že keby nebol býval Valentovič urobil nič iné, tak za toto ho treba nosiť na rukách. Takže to len tí, čo nechcú vidieť, tvrdia, že sa v zdravotníctve nič neudialo.

* Mnohé zmeny, ktoré urobil pán Valentovič, boli len kozmetické úpravy...

Ale veď na vašich stránkach pravidelne čítam články, že sa znižujú ceny liekov. Ďalej sa choďte spýtať lekárov, koľko zarábajú. V tomto segmente šli ů platy naozaj významne hore.

- - - - -

Ministrov vystraším sám

- - - - -

* Nenaplnili ste napríklad vznik jednej štátnej poisťovne, o ktorej ste hovorili...

My sme mali predstavu, že dosiahneme stav, keď všetky verejné zdroje, ktoré sa vyzbierajú do verejného zdravotníctva z verejného zdravotného poistenia, sa vrátia naspäť. Je teraz úplne jedno, či to dosiahneme cestou viacerých zdravotných poisťovní, alebo jednou zdravotnou poisťovňou. Je to projekt, stále sa o ňom diskutuje, či je vhodné alebo výhodné, alebo nevýhodné dať tieto dve štátne akciové spoločnosti do jednej a vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu.

* Aké zásadné úlohy dostane nový minister Richard Raši?

Ja som s pánom ministrom hovoril. Predovšetkým je to otázka stability zdravotného personálu, In vidíme najväčšie výzvy.

* Blíži sa polčas vášho vládnutia. Ste ako predseda vlády presvedčený o tom, že máte schopný tím, ktorý je absolútne profesionálny? Nevidíte priestor na výmenu viacerých ministrov?

Prebieha hodnotenie jednotlivých ministerstiev cez kontrolné dni. Prinesie to pohľad na jednotlivých ministrov, ale po dvoch rokoch je najpodstatnejšie - povedal to veľmi dobre Marek Maďarič - že sa ukázalo, že aj iní vedia čítať, písať a jesť príborom. Nie iba tí, čo si to mysleli v minulosti. Vláda v roku 2006 bola obviňovaná, že všetko rozbijeme. A zrazu je rok 2008 a Slovensko má najvyšší hospodársky rast v únii, má pod kontrolou infláciu, euro. Povedali by ste niekedy, že bude centrálne parita zmenená na 30,126. Ešte pred troma týždňami ste písali, že optimálny kurz bude 32 alebo 33 korún. Okrem toho, máme stabilnú vládu. Búchame dverami? Žalujeme sa navzájom? Kričíme po sebe? Je to stabilná vláda, ktorá bez problémov dovládne do roku 2010.

* Urobili ste prierez vládnutia, ale povedzte priamo, vidíte, alebo nevidíte dôvod v tejto chvíli na zmeny vo vláde?

A prečo by som ich strašil cez vás. Však keď tak, ja ich vystraším sám.

* Takže pripúšťate, že možno áno?

Na to sú teraz tie kontrolné dni.

* Považujete za normálny prejav stabilnej koalície, že vystúpi podpredseda jednej z troch vládnucich strán a hovorí, že SIS je zneužívaná na odpočúvanie politikov?

Nechcem byť expresívny, tak to poviem veľmi slušne. Pán Jureňa sa ešte nespamätal z toho, čo sa dialo. Zachytil som vyjadrenia aj predsedu tej istej politickej strany, ktorý hovoril niečo úplne iné. Ale čo je najpodstatnejšie. Bola SIS spojená za dva roky s nejakým škandálom? Nebola. Má dnes SIS plnú medzinárodnú dôveru? Absolútnu. Riaditeľ SIS má moju plnú dôveru.

* Chýbajú tam však námestníci a SIS kontroluje iba jedna strana...

SIS je predovšetkým pod kontrolou Národnej rady a bezpečnostnej rady.

* Ale príkazy a rozhodnutia vydáva iba jedna strana - teda vaša Smer...

Viem, že by ste radi vyvolali konflikt medzi vládnymi stranami, ale ja som dostatočne skúsený na to, aby som na túto hru nenabehol. Vážim si svojich koaličných partnerov. Každá politická strana má svoju agendu, prichádza s nejakými témami, ale toto nie je téma, ktorá by ohrozovala vládnu koalíciu.

- - - - -

Kto bude vládnuť po roku 2010

- - - - -

* Nikdy ste počas dvoch rokov neoľutovali, že ste si vybrali za partnerov práve SNS a ĽS-HZDS? Konkrétne SNS vám občas robí problémy v zahraničí, HZDS občas vytiahne karty priamo vnútri koalície.

Ten, kto nám robí problémy v zahraničí, je SDKÚ, a nie SNS - máte dobrý príklad Lisabonskú zmluvu.

* Ale aj výroky vášho koaličného partnera Jána Slotu niekedy pobúria zahraničie...

Každý politik si nesie svoje vlastné šťastie, aj vlastné nešťastie v politike. Ja nie som hovorca Jána Slotu a nie som ani hovorca Vladimíra Mečiara. Ja nie som ich krstný otec.

* Neoľutovali ste predsa len svoj výber?

Ja som ich partner. Každý politik zodpovedá pred vlastnými voličmi za svoje činy. Dnes Slovensko požíva dôveru na medzinárodnej scéne, tak prečo by som sa ja mal zaoberať individuálnymi výrokmi niekoho, kto celý život tak pôsobí na politickej scéne. Prečo vás to zrazu prekvapuje v roku 2008? No preto, lebo je vo vláde so Smerom.

* Šiel by Smer v roku 2010 opäť v tomto zložení do vlády?

Povedzte mi, ako to dnes môžem vylúčiť.

* Napríklad eurosocialisti vyhlasujú, že by radi videli vo vláde so Smerom SMK...

Keď bude eurosocialistov 2,5 milióna a budú mať volebné právo na Slovensku, tak nech prídu a rozhodnú, ako bude vláda vyzerať.

* Tieto ich želania teda nie sú pre vás podstatné?

Sú sekundárne.

* Takže si neviete predstaviť vládu s niekým iným?

Ale to som nepovedal.

* Skúste povedať...

To sú špekulácie o tom, či na Marse je ľad alebo nie je ľad. Podľa všetkých je, ale nikto ho ešte nechytil do ruky.

* Ale to nie sú špekulácie, musíte to predsa po dvoch rokoch vedieť...

Tak vám to poviem inak. Významnou mierou sme sa rozhodli prispieť k štandardizácii politickej scény, a to sa nám podarilo. Dnes môžeme povedať, že politická scéna je rozdelená na silnú stredoľavú stranu - Smer, ktorý je dominantný, a niečo napravo sa začína formovať. Verím, že konečne nastáva obdobie na Slovensku, že vládu bude zostavovať ten, kto vyhráva voľby, a nie lúzer. Politická strana, ktorá nevyhrala voľby, dvakrát zostavovala vládu. A čo je dôležité, je znižovať počet politických strán, ktoré budú zostavovať vládu. Privítal by som, keby bolo možné zostaviť vládu nabudúce už len z dvoch subjektov.

- - - - -

Ústav pamäti národa a klebety tetky

- - - - -

* Keby boli teraz voľby, ktorú z opozičných strán by ste si zvolili za partnera? Počas dvoch rokov ste mali možnosť zistiť, ako sa vám s kým komunikuje a rokuje.

V opozičných radoch sedia predsedovia základných organizácii KSS a kričia na nás, že my sme boľševici. Čiže robiť takéto závery teraz, to by som nerobil. Mám dobrých koaličných partnerov, vychádzame, prijímame vážne rozhodnutia. Mojou povinnosťou je dotiahnuť túto vládu do konca tak, aby v roku 2010 bolo Slovensko ešte úspešnejšie.

* Dnes tolerujete správanie jedného koaličného partnera, ktorý má vulgárny slovník, podľa všetkého mal v minulosti problémy so zákonom a už ani nehovoríte o tom, že vám prekáža, akým spôsobom nadobudol váš druhý koaličný partner majetok. Čo sa stalo s Robertom Ficom, ktorý chcel zaviesť prvky transparentnosti, odstrániť klientelizmus, bojovať s tým, ako sa nečisto nadobúdajú majetky?

To nie je pravda. Poprosil by som o korektnosť. Kto inicioval prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku? My. Zákon bol prijatý a kto podal návrh na Ústavný súd. Ja. Máte návrh na Ústavnom súde, ktorý má posúdiť, či zákon je, alebo nie je protiústavný. Počkajme si na rozhodnutie súdu. Ak povie súd, že zákon je protiústavný, tak musíme prijať rozhodnutia, aby sme napravili to, čo Ústavný súd povie. Veď prijímame vážne rozhodnutia. My okamžite na veci reagujeme. Spor s Jureňom. Myslíte si, že to bola šľahačková party? Bol to vážny koaličný spor, kde sme postavili vládu na hranu stola.

* A prečo ste tak principiálne nekonali pri vašej ministerke práce Viere Tomanovej?

Nebláznite, prosím. Ako môžete porovnávať kauzu Privilégia. Veď tam išlo o polohovateľné postele, kde sa ukázalo, že došlo k porušeniu podmienok zo strany prijímateľa. Ministri sú vystavení každodenným rozhodnutiam. Niekedy sú tie rozhodnutia spojené s peniazmi, musia sa spoliehať na ľudí. Nemôžem vylúčiť, že pani Tomanová nezlyhá v nejakej inej veci. Tak potom pôjde aj pani Tomanová. Veď vláda nepadá ani nestojí na pani Tomanovej. Vláda nestojí ani nepadá na žiadnom ministrovi. Vláda padá vtedy, keď padnem ja.

* Nezaoberali ste sa aj škandálmi okolo osoby Jána Slotu a jeho minulosťou?

Do akej miery máme veriť rôznym eštebáckym spisom? Ako máme tomu veriť, keď vieme, že boli povytrhávané strany, že boli podokladané strany, že sa s tým obchodovalo? Noviny napíšu na prvú stranu, že tetka povedala, že počula druhú tetku, že Jano Slota niečo urobil. Ja mám teraz za ním prísť a povedať mu - počuj Jano, končím s tebou, lebo tetka tetky na teba povedala to alebo ono. Berme vážne niektoré veci.

* Nepýtam sa na to, či s nimi chcete rozviazať spoluprácu, ale na to, či ste sa ho na to pýtali?

Ja sa ho mám pýtať na klebety "tetky tetky"?

* To nie sú klebety "tetky tetky". To sú spisy Ústavu pamäti národa...

Ale akú máme garanciu, že tieto spisy sú dôveryhodné?

* Prečo ste sa potom postavili proti požiadavke SNS rozpustiť Ústav pamäti národa, ak ústavu nedôverujete?

Lebo to bola skratová reakcia. Asi by nebolo vhodné likvidovať inštitút len preto, lebo na niekoho ukázal.

- - - - -

Čo sa dá, opravíme

- - - - -

* Pri hodnotení vlády ste sa zmienili o ekonomike a o tom, ako sa jej darí. Nemyslíte si, že je to do značnej miery zásluha toho, ako bola ekonomika v roku 2006 nastavená?

Ak by som vašu logiku prijal, tak v roku 2006 som mohol vyhrať voľby a odísť na Honolulu, dva roky tam byť a dnes by to teda bolo také isté. Táto vláda má za sebou dva roky náročnej činnosti. Urobili sme veľa rozhodnutí a krokov, ktoré pomohli tomu, že slovenská ekonomika ide tak, ako ide. Ja som nikdy neviedol spor a ani ho viesť nebudem. Viem, v čom je úspech na Slovensku. Je to veľmi jednoduché. Ľudia robia za nízke platy veľmi tvrdo.

* Hovorili ste, že ekonomika bola v katastrofálnom stave. Chcete teda povedať, že vy ste prišli do vlády a aj napriek tomu, že neboli signály, že by ekonomika haprovala, to tak bolo?

My sme povedali, že všetko, čo bude dobré, prevezmeme. Všetko, čo sa bude dať opraviť, opravíme. Všetko, čo bude zlé, zrušíme, a tak sa aj správame.

* Čo sa týka eura, sú dobré signály zo zahraničia, ktoré akceptovalo aj posun v centrálnej parite, a hovorí sa o novom čísle, za ktoré by sme mohli meniť koruny za eurá. Je to číslo konečné, alebo by sa mohlo ešte posunul nižšie?

Nechcel by som okolo toho špekulovať, pretože predsa len vyjadrenie z pozície guvernéra, z pozície ministra financií alebo z pozície predsedu vlády ovplyvňujú trhy, a to by som nechcel urobiť. Fakt je ten, že posilnenie alebo zmena centrálnej parity z 35 na 30,126 je veľmi významným signálom, ako sa bude vyvíjať konverzný kurz. Viac sa neodvážim povedať.

* Vieme však, že stanovenie parity je politické rozhodnutie...

Centrálna parita a konverzný kurz sa môžu obsahovo približovať, ale procedúra je úplne iná. Teraz začíname vyjednávanie o konverznom kurze, kam ideme s vlastnými pozíciami. Tie pozície boli nastavené, veď sme ich prezentovali v minulosti. Ale už samotná zmena centrálnej parity čosi naznačuje.

* Malo by to byť konečné číslo, alebo by sa mohlo ešte posunúť vzhľadom na to, v akom stave je ekonomika a sila koruny?

Nebudem okolo toho špekulovať.

* Po tomto všetkom chcete byť po roku 2010 predsedom strany Smer-SD aj predsedom vlády?

Ak budem predsedom vlády, budem aj predsedom strany. Ak by som opätovne získal poverenie od prezidenta na zostavenie vlády, tak som v tej istej situácii a musím sa rozhodnúť, čo urobím. Ale nepredbiehajme veci. Ja viem, čo urobím. Ale vám to nepoviem.

* Máte ambíciu viesť krajinu aj po roku 2010?

Ja mám ambíciu viesť krajinu do roku 2010 a viac vám nepoviem. Chcem sa sústrediť na nasledujúce dva roky s plnou vážnosťou. Čaká nás veľa práce, pokiaľ ide o stranu, pretože ju chceme ešte zosilniť.

* Koho si viete predstaviť na čele strany, ktorú ste vybudovali?

Najväčším zadosťučinením pre mňa je, že Smer vznikol na zelenej lúke bez podpory médií, bez koruny zo štátneho rozpočtu, bez koruny z akejkoľvek privatizácie. Vyhrali sme voľby, zostavili vládu a darí sa nám. V Smere sa ukazuje niekoľko ľudí, ktorí by mohli bez akýchkoľvek ťažkostí prevziať stranu. Poviem bez poradia - Pavol Paška, Robert Kaliňák a Marek Maďarič.

* Zvažujete aj inú métu pre seba, čo sa týka politiky?

To vám nepoviem.

* Mali by ste záujem o prezidentské kreslo?

To nie, v roku 2009 nemám záujem a čo bude ďalej, je príliš ďaleko. Ale keď štyri roky tvrdo robíte, tak sa dosť uťaháte.

----

Kto je Robert Fico

Vyštudoval právo. Na politickej scéne pôsobí od roku 1992. Začínal ako poslanec za SDĽ. Neskôr založil vlastnú stranu Smer, v ktorej je od jej vzniku v roku 1999 až dodnes predsedom. Neúspech Smeru vo voľbách v roku 2002 sa podarilo napraviť o štyri roky neskôr. Strana Roberta Fica skončila ako víťaz so ziskom takmer 30 percent hlasov a dostala poverenie vytvoriť vládu. Koaličnými partnermi sa stali ĽS-HZDS a SNS. Fico sa dlhodobo teší obrovskej obľube verejnosti (má zhruba 30- až 40-percentnú podporu).

----

Text k foto

Premiér Robert Fico trvá na tom, že mnoho médií písalo v prospech dôchodkových spoločností za reklamu, ktorá do týchto médií išla.

Fico nechce svojich ministrov "strašiť" cez médiá. Ich výmenu zváži na kontrolných dňoch, ktoré po dvoch rokoch vládnutia robí.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. Kráľ Tatier

(06.06.2008; Farmár; č. 6, s. 16-19; Ludvighová Soňa)

Má prsty v dosiaľ najväčšej kríze vládnej koalície z novembra 2007, keď padla hlava ministra pôdohospodárstva.

Práve jeho firma kúpila lukratívne pozemky vo Veľkej Lomnici a Veľkom Slavkove od rovnakých reštituentov, ktorým ich pridelil Slovenský pozemkový fond (SPF). Ako ďaleko či blízko má on a jeho firmy GVL a GVM k Vladimírovi Mečiarovi, prečo mu Tatranci prilepili prezývku "pozemkový kráľ Tatier"? Exkluzívne pre týždenník Farmár GABRIEL VYSANÍK.

* Poznáte Vladimíra Mečiara?

Kto na Slovensku nepozná Mečiara?

*Poznáte ho osobne?

Áno, ale od roku 1998 som sa s ním nestretol. Vtedy som skončil ako okresný predseda HZDS v Kežmarku.

* Nedobrovoľne?

Spontánne. Po voľbách, ktoré nedopadli najlepšie, som si povedal dosť, politiky stačilo - finito. Odovzdal som členský preukaz, nie som ani radový člen strany.

* Nepohodlí ste sa s pánom Mečiarom?

Bolo to moje slobodné rozhodnutie. Naopak, ja si pána Mečiara veľmi ctím, zaslúžil sa o vznik Slovenskej republiky a je to najrozumnejší muž, ktorého poznám.

* Ctíte si ho až tak, že ste spolu s pánom Bališom založili firmu, ktorá dnes vlastní minimálne najznámejšie, ak nie najlukratívnejšie pozemky v Tatrách?

O lukratívnosti vami spomínaných pozemkov minimálne pochybujem. Ak by som mal sám dostatok peňazí na vyplatenie reštituentov, nebral by som do partie ďalších spoločníkov. Ani Bališa, ani nikoho iného.

* Ale urobili ste to a pán Bališ má vraj veľmi blízko k pánovi Mečiarovi...

S Milanom Bališom sa poznám roky, sme blízki priatelia a či má kontakt na pána Mečiara, alebo nie, to naozaj neviem. Nepýtal som sa na to, ani ma to nezaujíma.

* Napriek tomu alebo práve preto: necítite v tejto kauze kus politiky?

Kde? Že som spolu s Bališom kúpil pozemky, ktoré dostali reštituenti ako náhradu za reštitúciu a nechceli na nich podnikať? Že ich chceli predať? Že sme s nimi ešte pred dvoma rokmi podpísali zmluvu o predaji týchto pozemkov? Ja v tomto politiku nevidím, možno médiá.

* Prečo s nimi potom odmietate komunikovať?

Nepíšu a nehovoria celú pravdu. Nestojím o publicitu, ale na druhej strane urážať seba rodinu nenechám.

* Ani vy sa k novinárom nesprávate v rukavičkách, vraj ste novinárke z istého týždenníka osobne zamedzili prístup k vášmu domu...

A ešte napíšte, že som ju chcel fyzicky zlikvidovať a už bude rozprávka kompletná... V čase najväčšej popularity kauzy Veľký Slavkov prišla robiť reportáž tá novinárka. Bez ohlásenia. Nevedel som o tom ja, ani manželka, navyše v tom čase som ani nebol doma. Keďže bývam hore na kopci, aby sa k môjmu domu v zime dostala, musela si na kolesá auta nasadiť reťaze. Lenže si ich nasadila nesprávne, reťaze jej roztrhli brzdovú hadičku. A ako čakala v servise na opravu, volala do redakcie, že som ju chcel zlikvidovať, aká sme my banda. Chlapci v servise ju počuli telefonovať a vysvetlili jej, že vina nie je vo mne, ale zle nahodené reťaze na kolesách jej odtrhli tú hadičku... Povedali, že ma dobre poznajú a určite som nemal najmenší záujem jej ublížiť.

* Od tohto momentu ste svoju komunikáciu s jednotlivými novinármi obmedzili na otázku, či chcú kúpiť, alebo predať nejaký pozemok vo Vysokých Tatrách a ak nie, zložili ste im telefón...

Každý sa nejakým spôsobom živí, je to každého slobodné rozhodnutie. A tiež každý má právo brániť sa. Zvolil som tento spôsob.

* V čom podľa vás teda boli novinári neobjektívni?

Informácie o pozemkoch vo Veľkom Slavkove boli podané povrchne, mali nádych senzácie a chýbala im komplexnosť, objektivita.

* V čom konkrétne?

V celej kauze sa spomína cena pozemkov a je vysoko nadhodnotená. Písalo sa o pozemkoch s infraštruktúrou, ktoré sú pripravené na výstavbu, pričom sme kúpili lúky, pasienky a role bez sietí. Mne stačilo to, čo sa písalo na začiatku kauzy, odvtedy som noviny nekupoval. Z komunizmu sme naučení, čo je v novinách, je pravda. Dnes to tak nie je. Urážali reštituentov, ktorí nám pozemky predali. Sú to starší ľudia, ktorým už raz bolo bývalým režimom uškodené, a hoci verili, že konečne prišiel čas spravodlivosti, je im uškodené znova. Sú z toho sklamaní.

* Naštrbili medializované informácie váš vzťah s reštituentmi, ktorí vám pozemky predali?

Myslím si, že nie, máme spolu korektný obchodný vzťah. Nebolo v našom záujme uškodiť im a keby sme vedeli, že z toho vypukne takáto kauza, neboli by sme od nich pozemky kúpili. Veľmi ťažko to znášajú, sú to ľudia, ktorí si potrpia na svoju česť. A medializácia im ublížila.

* Čo teda, podľa vás, nebolo o kauze povedané a napísané?

Že títo reštituenti ešte v roku 2003 požiadali o reštitúciu v okrese Košice, potom Michalovce. Ale pozemkové úrady nemali také rozsiahle pozemky, preto sa obrátili na svojho právneho zástupcu pána Kočku, aby v ich mene žiadal o náhradné pozemky tam, kde nimi SPF disponuje. Pána Kočku poznám dlhé roky, spýtal sa ma, či nemám záujem na tom pracovať, keďže sa zaoberám predajom a kúpou pozemkov. Súhlasil som, ale iba v prípade, ak náhradné pozemky budú v okrese Poprad, Kežmarok či Stará Ľubovňa. Už predtým však reštituenti podali žiadosť na pozemkový úrad do Popradu a ten im odpovedal pozitívne - disponujú pôdou, ktorá môže byť reštituovaná. Na základe toho vznikol proces, ktorého výsledkom bolo podpísanie kúpno-predajnej zmluvy medzi mojou firmou GVL a reštituentmi. Nič som nepretláčal, v živote som sa nestretol s nejakým Brízom, ani s nikým iným.

* Poznáte ľudí z pozemkového úradu v Poprade?

Poznám riaditeľa úradu, odmalička sa poznám s jeho otcom. Dôležité je, že ma doktor Kočka oslovil až po tom, keď mu prišla z Popradu kladná odpoveď, že disponujú požadovanou výmerou - teda náhradnými pozemkami. Ďalší krok - zmluvy o budúcich zmluvách medzi reštituentmi a mojou firmou GVL, pripravil pán Kočka. Predpokladal som, že to nebude obchod z jedného dňa na druhý, ale beh na dlhé trate. Najskôr, v máji 2006 boli podpísané zmluvy o budúcich zmluvách na moju spoločnosť GVL. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sme založili aj s pánom Bališom spoločnosť GVM, ktorá potom pri spracovaní kúpno-predajnej zmluvy a zavkladovaní pozemkov vyplatila reštituentom sumu, ktorá bola aj zverejnená.

* Hovoríme teda o 13 miliónoch Sk, no podľa médií je trhová hodnota pozemkov vo Veľkom Slavkove prezentovaná na poldruha miliardy korún.

Územný plán tam vôbec neráta s výstavbou a podľa môjho názoru reálna hodnota týchto pozemkov je asi sto korún za meter štvorcový. Možno ani toľko nie.

* Starosta veľkého Slavkova sa vyjadril, že cena predmetných pozemkov zodpovedá 1500 Sk za meter štvorcový...

... toho človeka nepoznám, ale ľudia od fachu hovorili, že je treba ukázať reálny pozemok, či sú tam siete, či je to v územnom rozhodnutí.

Beriem, že stavebný pozemok v Tatrách nestojí 100 Sk za meter štvorcový, ale na týchto pozemkoch je zhola nič - len lúka, pasienok, trochu lesa.

* Prečo ste ich kúpili, keď, ako hovoríte, neboli až také atraktívne?

Lebo sa vyše štyroch rokov zaoberám predajom a kúpou pozemkov a výhľadovo išlo o zaujímavú ponuku. Obchod s pozemkami nie je o tom, že dnes kúpim a zajtra predám. Mám istý podnikateľský plán, ktorý by som chcel o dva-tri roky zrealizovať.

* Nezdá sa vám to čudné, že ste sa k pozemkom dostali hladko a rýchlo?

Neviem, ako je to rýchlo, keď sa táto spomínaná reštitúcia začala uplatňovať v roku 2003 a dokončená bola o štyri roky. Vlastne, na súčasné výkonnostné tempo SPF to bolo naozaj superrýchle...

* Namieste je tiež otázka, prečo práve GVL a následne GVM mala to šťastie a kúpila od reštituentov reštituovanú pôdu...

... a prečo je niekto bohatý a iný chudobný? Lebo je chytrejší ako ten druhý? To predsa nie je trestné. Každý sme nejaký, ja neviem namaľovať obraz, ale obchodujem s pozemkami. A keď som do tohto biznisu išiel, jedine s tým, aby som urobil dobrý obchod.

* Nemáte pocit, že ste porušili nejaký morálny podnikateľský kódex?

A v čom? Zmluvy sa uzavreli na základe zhody všetkých účastníkov, dostali peniaze za pôdu, ktorá im bola v minulosti odňatá. Keby chceli na týchto pozemkoch podnikať, určite by ich nepredávali. Nechali by si ich. Oni ich chceli predať. Súhlasili s podmienkami predaja. To je celé.

* Necítite ani náznak viny pri tomto obchode, pretože aj sám premiér Robert Fico hovoril o veľkej "zlodejine" v kauze Veľký Slavkov...

... viete, ja som v predchádzajúcom režime nemal vydláždenú cestu, nebudem to konkretizovať, ale dosť som trpel. Myslím si, že rovnako trpeli tisíce ďalších ľudí, ktorým boli odobraté ich vlastné pozemky. Preto základnou úlohou akejkoľvek vlády by malo byť odstránenie krivdy a navrátenie pozemkov. Ja som sa zhodou okolností do tohto víru dostal v inej pozícii, lebo sa zaoberám predajom pozemkov. Ale aj keby som sa práve týmto biznisom nezaoberal, určite by som sa reštituentom snažil pomôcť. Ale nie tak, že čo im minulý režim vzal, terajší im to vrátil a znovu im to berie... Toto nie je o demokracii...

* Aká je situácia s pozemkami dnes?

Ako viem, je prerušené konanie, pretože v súvislosti s pozemkami vo Veľkom Slavkove sa začalo trestné stíhanie na osoby z SPF. My sme do procesu vstúpili až následne, podpísali sme zmluvu s reštituentmi o predaji pozemkov, ktoré im už štát vrátil a dnes posudzuje zákonnosť predmetnej reštitúcie. Nech súd rozhodne o vine a nevine, ale budem sa brániť. Ja naozaj neviem, aká "zlodejina" sa stala, keď aj trebárs expremiérovi Dzurindovi a bývalému ministrovi financií Miklošovi vrátili pozemky tým istým systémom a spôsobom ako v prípade Veľkého Slavkova... Bolo to hodnotené nejakou bonitou, na základe ktorej im bola vymeraná plocha a tá sa im vrátila. Ale to platí o všetkých, ktorým sa reštitúcie vracali. Každý odborník, ktorý sa zaoberá reštitúciami, sa z tejto akože kauzy smeje, že je to hlúposť. Nikdy som sa tým nezaoberal, ani ma to nezaujímalo, ale týmto istým spôsobom sa previedli tisíce pozemkov na Slovensku. A jeden prípad sa vybral. V minulosti sa robili iné prevody, za pohľadávky sa vracali pozemky...

* Exminister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa sa o kauze Veľký Slavkov vyjadril, že ide o špinavú hru lobistických skupín. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že má pravdu.

* Môžete to konkretizovať?

Poznám viacero ľudí a firiem, ktorí vlastná v Tatrách niekoľkonásobne väčšie výmery pozemkov ako ja. Reštitúcií ako vo Veľkom Slavkove sa udialo v poslednom čase 1 500 až 2 000.

* V Tatrách?

Nie, beriem to komplexne - najmä na juhu Slovenska, v Bratislave, na strednom Slovensku... Ani v Tatrách zďaleka nebola táto reštitúcia jediná.

* Odkiaľ máte také konkrétne informácie?

Nie sú tajné. Začal som sa nimi zaoberať práve v čase, keď sa celé Slovensko zaoberalo Veľkým Slavkovom. Som si istý, že Slavkov určite nebol najväčšou, ale najmedializovanejšou reštitúciou.

* Prečo ste sa o Veľkom Slavkove rozhodli hovoriť až teraz?

Nepredpokladal som, že táto kauza naberie až taký dramatický rozmer. Úprimne, malo by to v tom "revolučnom" období zmysel?

* Nie je to z vašej strany alibistické? Po "funuse"?

Nepotrebujem si robiť alibi, lebo celá táto kauza je predovšetkým o Vysaníkovi. Možno teraz, keď hlavy vychladli a SPF sa rieši už na pôde parlamentu a nie v médiách, moje slová zarezonujú. A ľudia si spravia komplexnejší obraz o Veľkom Slavkove.

* Ako vás vnímajú ľudia z blízkeho okolia v súvislosti s Veľkým Slavkovom?

Myslím si, že normálne. Tí, čo sledovali médiá, si niečo šuškali, ale na vlastnej koži som antipatiu nepocítil. Volali mi ľudia znalí pomerov a smiali sa, vraj televízia ukazovala zábery z Veľkého Slavkova, ale do záberu dali ich stavebné pozemky, nie moje.

* Celú kauzu odštartoval denník Sme a za jej objavenie dostal novinársku cenu novinár Marek Vagovič. Stretli ste sa s ním?

Nikdy, neboli sme v kontakte ani telefonicky, snažil sa dostať ku mne prostredníctvom mojich detí. Ale veľmi rád by som sa s ním stretol a osobne si túto tému vydiskutoval. Určite by som mu povedal, že ak si druhý raz nepreverí fakty, všetok môj majetok investujem na to, aby bol trestne stíhaný za ohováranie a obmedzovanie osobnej slobody. Za ubližovanie ľuďom. Škoda, že nenapísal, že títo ľudia boli perzekvovaní minulým režimom za to, že boli zo šľachtických rodín a nemohli sa vzdelávať, normálne žiť. A keď sa konečne dočkali spravodlivosti v podobe prinavrátenia reštitúcií, otvoril sa Veľký Slavkov.

* Kráľom Oravy bol Babinský a povráva sa, že pozemkovým kráľom Tatier je Vysaník. Koľko pozemkov vlastníte?

Nepripadám si ako kráľ Tatier, žijem úplne normálne.

* Môžete prezradiť, koľko pozemkov v Tatrách vlastníte?

Nejaké v Ružbachoch, Kežmarku, v Poprade... Detailne sa o tom nechcem zmieňovať, je to moja súkromná vec. Napokon, dnes nie je problém zistiť si, kto čo vlastní. Ale pozemky vlastním, lebo sa nimi živím. Kúpim a predám.

* Považujete sa za bohatého človeka?

Najbohatší je ten, kto je zdravý. Ale z materiálneho hľadiska poznám oveľa bohatších ľudí. Nezávidím im, nie som chudobný a viem sa o seba postarať.

* Podľa ocenenia trhovej hodnoty pozemkov vo Veľkom Slavkove by ste medzi nich mali patriť aj vy?

Určite, ak novinári napíšu, že som kúpil 1 000 000 metrov štvorcových, čitateľovi sa zakrúti hlava. Ale že je to 100 hektárov a nie na scelenej ploche, to už nikto nepovie. A cena 1 500 korún za meter štvorcový? Maximálne nadhodnotené, neprimerane určené na ohúrenie verejnosti. Spýtajte sa nezávislých odborníkov, akú cenu majú v tomto stave pozemky v Slavkove...

* Aký bude osud Slavkova a pozemkov, ktoré ste kúpili, ale reálne ich nevlastníte?

Ak sa preukáže, že reštitúcie boli pridelené reštituentom nezákonným spôsobom, odoberú sa im. Ale musia im byť pridelené náhradné pozemky v požadovanej výmere, ktorá je prakticky len v Tatrách. A reštituenti nám budú musieť vrátiť finančné prostriedky, ktoré dostali za predaj pozemkov. Otázne je, či nimi ešte disponujú.

* Ak sa potvrdí rozhodnutie o legálnosti pridelenia reštitúcie, a teda pozemky vám ostanú, ako s nimi naložíte?

Nad tým som ešte nerozmýšľal.

* Je štandardné, ak developer najskôr pozemok kúpi a až potom začne rozmýšľať o tom, ako ho využije?

Prečo nie? Iné sú ceny pozemkov, pre ktoré je už vydané územné rozhodnutie a sú tam siete a iné ceny, kde sú len holé lúky. Ak by tam bolo územné rozhodnutie o stavbe hotelov, rodinných domov, určite by sme ich nekúpili za takúto, ale mnohonásobne vyššiu sumu. Naším cieľom bolo kúpiť pozemky, ide o investíciu, ktorá je dlhodobá a potom ju zhodnotiť.

* Napriek všetkému, čo ste povedali, nepripadá vám nápadné, že pozemky výhodne kúpila firma, ktorej minimálne jeden človek má blízko k HZDS, že sa poznáte s právnym zástupcom reštituentov, že zmluvu podpisoval na SPF nominant ĽS-HZDS pán Bríza v neprítomnosti riaditeľa SPF, že SPF spadá pod rezort pôdohospodárstva, ktorý je obsadzovaný tiež ĽS-HZDS, že médiá hovoria o prepojenosti GVL a GVM s ĽS-HZDS... Priveľa náhod.

Možno priveľa náhod, ale časovo to jednoducho nesedí. Nezapadá to do sledu, ktorý mi chcete podsunúť. Opakujem: nikoho na SPF nepoznám, ani som nepoznal. Pána Bališa som oslovil, lebo je to môj kamarát a nemal som dosť peňazí na vyplatenie reštituentov. Vôbec mi nenapadlo, či je k Mečiarovi blízko, alebo ďaleko. Dostal som ponuku kúpiť pozemky od reštituentov, urobil som tak ako pri tisícoch ďalších podobných procesov. Zaplatil som za pasienky a lúky, nie za stavebné pozemky. To je všetko.

* A prečo ste oslovili práve pána Bališa?

Ak dovolíte, oslovím v súkromnej veci toho, koho ja chcem. Nie je to trestné. Je medzi nami dôvera a ak ide o financie a biznis, je to predovšetkým o dôvere.

* Myslíte si, že vám verejnosť s odstupom času uverí?

Ja mám svedomie čisté. A či mi ľudia uveria... Spravodlivosti na súde sa dovoláte po roku, dvoch. Dávno po tom, ako si na vás zgustnú médiá. Súd vám dá po čase zapravdu, ale ľudia si vás už vďaka médiám zaradili. A na vašu kauzu zabudli. Lebo každý týždeň sa narodí nová.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]