PREPIS PUBLICISTICKEJ RELÁCIE

 

ROZHOVOR S PREZIDENTOM SR IVANOM GAŠPAROVIČOM

(07.06.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rozhovory s prezidentom; 18.16; 15 min.; BARBORÁK Jaroslav)

J. BARBORÁK, moderátor:

"17. apríl a 15. jún spred štyroch rokov. To sú dni, ktoré dali Vášmu životu nový vektor. Uspeli ste v prezidentských voľbách a následne ste boli slávnostne inaugurovaný do úradu. A čo je podstatné, začali ste ako hlava štátu pôsobiť. Tieto skutočnosti dnes môžu byť rámcom pre náš rozhovor. Ešte pred bilanciou sa však dotknem aspoň niektorých aktualít posledných dní. Projekt zavedenia eura na Slovensku sa udomácňuje, po zelenej z Európskej komisie prišla začiatkom týždňa ďalšia zelená, dali ju ministri financií členských štátov únie. Približne v tom istom čase Európska centrálna banka výrazne posilnila stredový kurz koruny voči euru. Napriek tomu, že sa v tejto súvislosti hovorí, že Slováci na tom už teraz zarobili, medzi ľuďmi je veľká miera obáv z eura. Z prieskumu vyplýva, že sa ho obáva až polovica Slovákov. Ste v tejto skupine aj Vy?"

Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR:

"Spoločná mena okrem iného umožňuje väčší výber a stabilné ceny pre spotrebiteľov a občanov. Väčšiu bezpečnosť a som presvedčený aj viacej príležitostí pre firmy a trhy. Určite aj lepšiu hospodársku stabilitu a rast. K ďalším výhodám patria aj integrovanejšie finančné trhy, výraznejšia prítomnosť Európskej únie vo svetovom hospodárstve a v neposlednom rade aj hmotný symbol európskej identity. Preto si myslím, že euro bude pre Slovensko výhodou a nakoniec sa ukazuje, a dneska to tvrdia skoro všetci finančníci, že euro je vo svete tou najsilnejšou a v súčasnosti aj najstabilnejšou menou. Preto nevidím dôvod, aby sme sa na Slovensku obávali. Určite tie niektoré názory, že môže dôjsť k zvýšeniu cien tu sú, ale to nie je dôsledok prechodu na túto menu. Je to skôr dôsledok tých skutočností, ktoré Slovensko ovplyvniť nevie."

J. BARBORÁK:

"Aj napriek tomu je neodškriepiteľným faktom, že obavy zo zdražovania medzi ľuďmi sú aj v súvislosti práve so zavádzaním eura. Ste ako hlava štátu možno pripravený vstúpiť do verejnej diskusie v prospech euromeny?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja už od začiatku diskutujem na svojich cestách s občanmi. Môžem povedať, že väčšina otázok od občanov smeruje k tomu, či za určitú sumu korún, ktorú dneska kúpim, či za tú istú hodnotu v eurách dostanem tovar aj v budúcnosti. A tu si myslím, že sa dá povedať jednoznačne že áno."

J. BARBORÁK:

"Je tu diskusia teraz o možnom špekulatívnom zdražovaní, premiér hovorí na adresu tých, čo by chceli s cenami špekulovať ako o vagabundoch. Minister spravodlivosti novelizuje Trestný zákon, podľa ktorého by za neodôvodnené zdražovanie mohli ísť až na tri roky do väzenia. Odborníci však poukazujú na konflikt slobodnej tvorby cien ako výsostného práva podnikateľov a takýto zásah štátnej moci. Podpísali by ste sa pod taký zákon?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja hovorím, že súčasný Trestný zákon má skutkové podstaty, ktoré hovoria o špekulantoch a o tých, ktorí nie zákonným spôsobom by chceli získavať zisky. Pri ..."

J. BARBORÁK:

"Čiže podľa Vás tá novela, ktorú pripravuje minister spravodlivosti je nadbytočná?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Nemôžem hovoriť o tom, či bude nadbytočná, alebo nebude nadbytočná, pretože obsah tejto skutkovej podstaty, ktorú chce minister vytvoriť ja nepoznám. Možno že bude obdobná, alebo bude rozširovať skutkovú podstatu, ktorá už existuje o niečo, čo sa bude dať akceptovať."

J. BARBORÁK:

"Prejdime ďalej, poďme k stavebnému zákonu. Keď sme hovorili o podpisovaní zákonov, v posledných dňoch ste viaceré podpísali, nesúhlasili ste napríklad so zákazom alkoholu pre mladých, ale na vaše rozhodnutie stále čaká diskutovaná novela stavebného zákona. Podľa kritikov je šitá na mieru investorom, ktorí by si mohli vybrať územný plán, ktorý im viac vyhovuje pre ich zámery. Samospráva tvrdí, že obmedzuje jej práva ako orgánu územného plánovania. O vrátenie novely Vás už žiadali primátori, Združenie miest a obcí Slovenska, opozičné SDKÚ a aj v strane, z ktorej sú samotní predkladatelia, čiže v Smere, by boli najradšej, keby ste zákon vrátili späť do parlamentu. Vidíte v ňom problém? Vrátite ho?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Chcem povedať, že predkladateľka tohto zákona mala dobrý úmysel, keď tento zákon predkladala, ale takisto nie je dotiahnutý do, by som povedal, reálnej možnosti nepoškodiť obec a občana. Z tohto pohľadu si myslím, že majú predstavitelia miest a obcí do určitej miery pravdu, ale dneska ešte, keďže nemám ho riadne naštudovaný, nechcem sa vyjadriť ako v krátkej budúcnosti rozhodnem."

J. BARBORÁK:

"Z toho, čo ste povedali, je tam aj taký náznak toho, že by sa ešte na ňom asi malo pracovať, vylepšovať. Pochopil som to správne, dáte ten priestor v parlamente?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ešte určite niekoľkokrát ten zákon budem čítať a budem si vyhodnocovať jednotlivé znenia paragrafov."

J. BARBORÁK:

"V rámci Aktualít sa ešte nakrátko zastavme pri tlačovom zákone. Napriek výhradám z domáceho a zahraničného prostredia ste ho podpísali, platí už takmer týždeň. Uplatnili ste si za ten čas napríklad právo na odpoveď, Vy osobne?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Nie, ja som ani zákon nepodpísal z toho dôvodu, že nejak vidím možnosť uplatňovať si toto právo. Ja som ho skutočne parafoval, pretože tento zákon nie je proti žiadnym princípom slobody slova, slobodu tlače. Napĺňa všetky princípy, ktoré dneska Európa uznáva a pokiaľ sa hovorí, že napríklad OBSE, alebo niektoré inštitúcie európske sa k tomu vyjadrili, nikdy sa nevyjadrila inštitúcia ako taká. Ale len jednotlivec. Môže to niekto považovať, že som člen tej organizácie a hovorím ale to nemusí byť pravda."

J. BARBORÁK:

"Veríte na pána HARASZTIHO, ktorý má v rámci OBSE ale svoje postavenie?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Nie, dostal som list aj od niektorých iných predstaviteľov, kde dokonca v tých listoch ma upozorňovali na veci, ktoré by v zákone nemali byť, ale tie..."

J. BARBORÁK:

"A od ktorých iných predstaviteľov?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ale tie v zákone ani neboli, ani neboli navrhnuté."

J. BARBORÁK:

"A teraz hovoríte..."

I. GAŠPAROVIČ:

"Nemá výzvam, aby som teraz hovoril konkrétne mená, ale odpovedal som každému mojim osobným listom, kde som bol presvedčený, že tento zákon mnohí ani nepoznali. Viete, mal som stretnutie s veľvyslancami všetkých krajín Európskej únie, kde som ich vyzýval k tomu, aby pre informáciu do svojich krajín nepoužívali len predstavy médií, ale aby sami skúšali analyzovať a zisťovať či informácia, ktorú v médiách majú, je tá, ktorá je absolútne hodnoverná."

J. BARBORÁK:

"Hej, ale ako hovoríme v súvislosti s týmto tlačovým zákonom o veľvyslanectvách, o veľvyslancoch napríklad. Americká ambasáda vydala kritické stanovisko k tomuto zákonu."

I. GAŠPAROVIČ:

"No, veď práve to vám hovorím, že ambasády dávali kritické stanoviská, ale na základe čoho? Čítania tohto zákona alebo čítania...?"

J. BARBORÁK:

"Čiže Vy spochybňujete ich robotu?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja nespochybňujem ich robotu. Ja som s nimi mal dlhú diskusiu, kde som ich vyzval, aby vždycky zvážili akú informáciu dajú a to je dôležité či bude informácia len z médií, alebo či bude informácia z poznatkov, ktoré veľvyslanec získa aj z iných prameňov."

J. BARBORÁK:

"Napríklad v prípade americkej ambasády Vy ste dostali akú odpoveď na to? Ich reakcia na náš tlačový zákon bola výsledkom reakcie na informácie z médií?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja som nečítal ich informáciu. Niečo sa im nepáčilo..."

J. BARBORÁK:

"Keď zídeme do tej praktickej roviny, napríklad už počas tohto týždňa vyšli v denníkoch titulky, že noviny budú musieť písať opatrnejšie. Nie je aj táto deklarovaná opatrnosť dôsledkom zákona, ktorý to môže v konečnom dôsledku uškodiť len občanovi v tom zmysle teda, že novinári ako strážcovia demokracie môžu stratiť tie zuby?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ak noviny napíšu, že budú musieť opatrnejšie, tu by som sa pozastavil nad tým, či to opatrnejšie neznamená aj zodpovednejšie. A ak budú písať zodpovednejšie, tak si myslím, že tu je účel toho, čo sa týmto zákonom chcelo docieliť."

J. BARBORÁK:

"A je za tým opatrnejším možno strach zo sankcií? Jednou z námietok je možnosť dvoj- až trojnásobného postihu vydavateľa za jeden údaj. Umožniť to má paralelné právo na opravu a odpoveď."

I. GAŠPAROVIČ:

"A kto bude s konečnou platnosťou o tom rozhodovať o sankcii? Ministerstvo kultúry rozhodne, ale ja nesúhlasím, tak to dám na súd. A čo je demokracia? Ja som presvedčený, že ani jedno ustanovenie tohto zákona nie je v rozpore s niektorým ústavným článkom."

J. BARBORÁK:

"V úvode sme avizovali, že dnes budeme aj bilancovať. Keďže ste v hre o prezidentské kreslo zatiaľ jedným z dvoch horúcich kandidátov, hoci ste svoju kandidatúru ešte oficiálne neohlásili, bilanciu možno spojíme so zásadnou otázkou. Prečo by Vás ľudia mali opäť posadiť do kresla hlavy štátu?"

I. GAŠPAROVIČ:

"No, to je odpoveď na voličovi či akceptoval moje postoje a moju prácu tú, ktorú som pri svojom nástupe zadefinoval do niekoľkých cieľov. A to bolo, že budem nadstraníckym prezidentom, nebudem sa miešať do politických sporov, budem vytvárať konsenzuálne prostredie vo vzťahu k vláde aj k parlamentu a takisto dôsledne budem napĺňať program, ktorým som bol zvolený - myslím národne a cítim sociálne. Nie zanedbávajúce je, keď som hovoril, že sa budem snažiť upevňovať zahranično-politické postavenie Slovenska."

J. BARBORÁK:

"Jedným z tých čerstvejších, vážnych vašich krokov bola aj tá ratifikácia alebo podpis Lisabonskej zmluvy. Ste hlavou suverénneho štátu a Lisabonskú zmluvu, ak ju podporia všetky členské štáty, však o niektoré kompetencie Slovensko príde. Nie je to paradox?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Do členstva Európskej únie nás nikto nenútil. Členmi Európskej únie sme sa chceli stať my sami dobrovoľne a Lisabonská zmluva, si myslím, že tiež nemusí byť konečná, keď ju všetky štáty príjmu. Môže byť ešte reformovaná, ale Európska únia pre Slovensko neznamená len, že Slovensko do určitej miery stratí, áno stratí časť svojej suverenity, výhody budú presahovať to, čo sme stratili ako štát suverénny."

J. BARBORÁK:

"V rámci tej politiky smerom k zahraničiu kritiku vyvolalo aj vaše rozhodnutie udeliť najvyššie štátne vyznamenanie Nursultanovi NAZARBAJEVOVI, prezidentovi Kazachstanu. Rád Bieleho dvojkríža I. triedy ste udelili hlave štátu s absenciou demokracie. Ako sa k tomu staviate?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Takéto ocenenia sa recipročne dávajú hlavám štátov. Bolo to na návrh kazachstanského prezidenta. Tohto prezidenta prijal osobne v Bielom dome aj americký prezident a prijali ho aj predstavitelia Nemecka a iných štátov. Je to takisto nová krajina, ktorá po páde Sovietskeho zväzu hľadá nové postavenie vo svete, ekonomickom, sociálnom, politickom a samozrejme ak bude chcieť byť akceptovaná, bude musieť napĺňať aj princípy občianskych práv."

J. BARBORÁK:

"Analytici si všimli nejednotnosť zahraničnej politiky prezidenta a predsedu vlády. Tam sú otázky vzťahov s Kubou, Líbyou či postoj ten nedávny k americkému protiraketovému dáždniku."

I. GAŠPAROVIČ:

"Otázky niektorých názorov na partikulárne záležitosti ako ste povedali, napríklad radary, to je skutočne otázka do diskusie. Ale v rámci tejto diskusie dôjde vždycky k rozhodnutiu. A to konečné rozhodnutie je to, čo by sa malo hodnotiť. Napríklad zahraničných diplomatov zaujímajú konečné stanoviská Slovenskej republiky na medzinárodných fórach a nie čiastkové diskusie."

J. BARBORÁK:

"Prejdime na domácu pôdu. Vaše pôsobenie analytici označujú aj za uprednostňovanie nekonfliktnosti. Snažíte sa podľa nich skôr pracovať na imidži populárneho ľudového politika. Čo hovoríte na také hodnotenie?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Každý môže mať svoj názor. Moja práca je veľmi jednoznačne a jasne zadefinovaná v tom, či občan ma vníma pozitívne, alebo negatívne moju prácu, a či nekonfliktnosť berie ako pozitívum, alebo ako negatívum. Ja som na začiatku povedal, že jednou z mojich postojov v pozícii prezidenta bude nevytvárať konflikty a hľadať vždycky konsenz, dohodu v otázkach najmä vzťahu medzi parlamentom, vládou, ale aj ostatnými inštitúciami. Ja som presvedčený, že sa mi to podarilo."

J. BARBORÁK:

"Z vašej strany neprišla vážnejšia kritika súčasného kabinetu Roberta FICA, sám sa netajíte, že Vám je jeho sociálna demokracia bližšie ako reformná politika predošlej vlády."

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja mám bližšie k programu tejto vlády, pretože programy najmä v otázkach sociálnych máme veľmi podobné a ja neviem, a nevidím dôvod, prečo by som sa tomu mal brániť."

J. BARBORÁK:

"Poďme ešte k politickej kultúre. V posledných dňoch sa široko diskutuje o falšovaní podpisov na prezenčných listinách v parlamente, o tunelovaní tunelov, dokonca jedna zo strán spochybňuje Slovenskú informačnú službu a hovorí aj o jej možnom odpočúvaní politikov. Čo si o tom majú myslieť obyčajní ľudia? Nie je podľa Vás slovenský parlamentarizmus v kríze?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Pri nástupe tejto vlády som povedal, že každá koalícia si vytvára svoj prah etickej citlivosti na prešľapy, či pochybenia. Chcem tým zdôrazniť, že politická kultúra sa nevytvára zo dňa na deň. Som presvedčený, že nie je dneska mojou úlohou vstupovať do kompetencií Národnej rady a už vôbec nie do povinností poslancov. Zodpovednosť, povinnosť práci poslanca je daná skutočne len na ňom. Hodnotiť ho bude zase len volič."

J. BARBORÁK:

"Keď hovoríme o tom spochybňovaní Slovenskej informačnej služby, či o tých náznakoch, že sa odpočúvajú telefóny poslancov, neotriasa sa štát v základoch?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Prvýkrát odkedy SIS existuje, SIS pracuje bez toho, že by ju niekto mohol konkrétne za niečo kritizovať, za niečo skutočné. Takúto kritiku považujem ozaj zase len za určitý politický ťah."

J. BARBORÁK:

"Poďme ešte tak k záveru, nie je čas ohlásiť kandidatúru, alebo platí to klasické, ak by som mal kandidovať dnes, šiel by som do toho?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ešte stále som prezidentom, plním si prezidentské povinnosti a ďalej chcem napĺňať túto funkciu a keď príde čas, tak sa konkrétne vyjadrím aj k môjmu postoju budúceho kandidáta."

STORIN